Budem hovoriť skôr o ženách, nie že by som mužov diskriminovala, alebo niečo podobné, ale v žene sa vyznám lepšie..aspoň myslím...
Všade naokolo nás oblopujú romantické filmy, príbehy,... vytrhnuté akoby z našich najtajnejších snov. Všetci nás napchávajú tou romantickou predstavou, že každý na svete má svoju polovicu, stačí len hľadať, poprípade čakať. A moja otázka znie "Dokedy?" Poznám dievčatá, ktoré mali prvého priateľa, keď mali 12-13 (viem nedá sa hovoriť o láske ako takej, ale určitý druh lásky to je) a poznám túžiace ženy v strednom veku, ktoré sú milé, vtipné, chápavé, možno zrovna nie modelky, ale majú charizmu... Tak prečo o ne žiadny Pán Pravý nezakopne?
Je to nefér... Podľa teórie "súdených polovičiek" existuje niekto, kto sa k nám dokonale hodí... Dobre možno existuje jeden jediný dokonalý... a čo keď býva na druhom konci sveta a my ho nikdy nestretnete? Samozrejme...optimisti mi povedia, že osud všetko zariadi ale aj tak... Nikdy nie je nič isté... možno ste zrovna dnes vzazili do vašej polovičky pri nastupovaní do výťahu a on si vás ani nevšimol..ani kútikom očka. K čomu taký osud?
Ale predsa...na tejto teórii niečo bude. Ja nie som zásadne proti nej, dokonca optimistická časť môjho JA v to aj verí, ale skôr si myslím, že dokonalými sa staneme po boku človeka, pri ktorom dokonalými byť chceme. Vďaka nemu sa naša osobnosť sformuje tak, že sa navzájom dopĺňame, chápeme a podporujeme. Možno naozaj existuje jeden človek, ktorého môžeme nazvať dokonalým... ale myslím si, že on je vlastne len ten, kto je k dokonalosti najbližšie resp. popri nás sa veľmi jeho povaha nezmení. Takého muža si predstavím ja pod pojmom Pán Pravý.
