Sedím tu v tmavej izbe, všetci moji kamaráti, priatelia spia....Niektorí si myslia, že som blázon, lebo dnes nebudem spať... A čo keď je zajtra škola? Pozrite...iní mladiství preflákajú celú noc a je to v pohode. Takže ja môžem pár nocí nespať kvôli podpore našich hokejistov.
Občas sa tak zamýšlam, čo sa deje na svete o niekoľko km ďalej... V Japonsku sa asi práve začína školské vyučovanie.... v Kanade sa schyluje k noci. Možno si práve v tejto chvíli dal niekto bozk so svojou láskou, možno sa práve narodilo dieťa, možno niekto zomrel. V každej chvíli sa na každom mieste nášho sveta niečo deje...ani si to neuvedomujeme...Aha Jožko práve spláchol záchod...
O polnoci sa dajú robiť aj romantické veci.... pred 10 min som bola na dvore a pozerala som sa na hviezdy... dnes je krásna jasná noc. Škoda, že sa nemá kto so mnou na tie hviezdy pozrieť. Jedine Alan. Pribehol ku mne a obtrel si vlhký ňufák o moju ruku. Pohladila som ho po hlave, vyložil si na mňa labu...pozerali sme na hviezdy a ja som mu rozprávala... Pes je úžasný poslucháč.... nič nevyčíta, neodrádza.... síce vás nepodporí slovom, ale stačí jeden pohľad do jeho očí....Áno milujem psov... Ale to som odbočila od témy.
Po tom, ako som dostála na dvore som si spravila kávu a šla sem. Uvedomujem si, že tento príspevok nemá pointu...ale berte to tak, že som potrebovala komunikovať... a nikto iný mi nezostal len môj verný kamarát BLOG.
