Chcela by som sa vrátiť do prváčikovských čias a behať už týždeň s taškou na chrbáte a tešiť sa do školy. Nevravím, že sa neteším, ale už to nie je to, čo to bývalo. Vždy vravím : ZŠ som mala rada kompletne so všetkým... Teraz na strednej sa teším len na prestávky a školské akcie, výlety... Ono to je také zvláštne... Mala by som si užívať roky medzi svojimi rovesníkmi, ale keď ja s nimi nezdieľam príliš veľa životných názorov, životný štýl... To čo niektorí považujú za "cool" ja označím za trápne a naopak. A po týždni v takomto prostredí, ma to proste prestane baviť.... aspoň tak si spomínam na jún. Normálne som sa nevedela dočkať prázdnin. Mala som ponorkovú chorobu, potrebovala som vypnúť a byť sama so sebou. Celý júl mi trvalo, kým som sa dala dokopy a ku koncu augusta zisťujem, že sa vlastne nič nezmenilo a teraz to bude pokračovať. Ja mám svoje názory, oni svoje... Ale tak niekto sa musí prispôsobiť :) Ono to v podstate problém nie je, veď život je o prispôsobovaní. To len ja mám toho občas po krk....moja vina viem ;-) Zajtra som rozhodnutá brať všetkých s nadhľadom aj celý školský rok...Všetko budem brať s nadhľadom a ak nie, kľudne mi jednu struhnite.
Možno vyznel tento článok hmm egoisticky, že si myslím, že len môj názor je správny. To vôbec nie je pravda! Ak má niekto na vec iný pohľad neznamená, že je zlý... Len ja sa rada obklopujem ľuďmi, ktorí majú názory ako ja a rozumejú mi aj bez slov :) - to možno egoistické je. Ale no, každý je tak trochu egoista :)
