Začneme ako obvykle svedectvom náramku.
Cesta do Zástrania.
Na sústavnom stúpaní mi nestačila kapacita pľúc na robenie záberov. Prvý až kúsok pred Zástraním, po vydýchaní pri kríži a kaplnke.
Konečne v Zástraní. Opäť rácestník, opäť magických 1,7 kilometra.
Na Straník.
Malý urbex na úvod.
Dve mašinky v zelenom šate.
Hor sa na vrchol.
Okolo kostola sa púšťam po rozbitej asfaltke.
Nuž, aj na tejto ceste došlo k výpadku fotozáberov. Som rád, že som rád. Fifty - fifty v sedle (na pedáloch) a pešo opretý o bicykel.
Moje sebavedomie výrazne "zdvihol" odhadom o 15 rokov starší bežec, ktorý ma rezko predbehol práve v pešom štádiu a bodro ma vyzval nasadnúť do sedla. Poslúchol som (asi na 200 metrov).
Keď som dofučal pod vrchol, starý pán sa už vracal... Tu som sa opäť vydýchal a začal robiť nové zábery.
Na Straníku.
Symbolický cintorín rogalistov.
Asi nie je takto nazvaný oficiálne, ale vo mne vzbudil túto asociáciu. Aj keď v porovnaní s majestátnym cintorínom na Popradskom plese či o niečo skromnejším vo Vrátnej doline (navštívili sme ho v rámci Slovenských Ćernobyľov pri tamojších chatách - súvisiaci článok číslo 3) je tu len pár tabuliek.
Cesta späť.
Ani dole som nešiel podstatne rýchlejšie (predbehol ma borec, ktorý na bajku priam letel. Nechcem si predstaviť, keby mu do cesty vbehol napríklad pes).
Cesta bola rozbitá a ja s mojim zrakom mám s týmto veľké problémy. Pre oživenie som odbočil cez Tepličku. Zábery mi ale už neprišli nejako zvlášť atraktívne, takže vysielačom túto túru ukončím.
Zvyšný priestor, podobne ako minule, využijem na pár záberov z výletu, ktorý sa do cyklovýberu nedostal. Minule to bol Park SNP, dnes to bude lesopark medzi dvoma sídliskami.
Lesopark.
Na úvod obrázky z náramku.
Tento lesopark sme si v čase detstva mojich ratolestí užili dosýta. Odvtedy prešiel po etape chátrania celkovou rekonštrukciou, dnes je dôstojným miestom na trávenie času s deťmi. Pribudla aj reštaurácia, pri vstupe od cesty spájajúcej Vlčince so Solinkami je aj pekná kaplnka.
Škoda len, že Preles (lezecká lanová dráha) sa po pandémii neobnovil.
(Nielen) detské radovánky.
Koníky na záver.
Návštevu lesoparku ukončíme záberom na pasúce sa koníky. V lete sa tu zjavili na kočovníci s koňmi, istý čas mali ohradenú hornú lúku kde mali aj stany a v závere boli v priestore lesoparku. Netuším, či mali nejakú dohodu s magistrátom alebo tam sídlili len tak. Po čase odkočovali zrejme do iných končín.
Nabudúce:
Čaká nás najdlhšia cyklotúra z celého seriálu. Z Novej Bystrice do Budatína. Hlavne v prvej časti do Krásna nad Kysucou bola cyklotrasa veľmi malebná, s množstvom mostov a cirkevných artefaktov.
