Predchádzajúca verzia v prapodivnom nárečí bola v baloňáku parodickom, ušitom na základe posledného (zatiaľ) výplodu nápadometa ministra (nielen) financií, lockdownu pre seniorov 60+.
Prvá časť trilógie aj „first servis“ druhej sú na konci ako súvisiace články. Ak chcete byť v obraze (krajinke a súčasne portréte), kliknite si.
Dnes sa budeme venovať problematike pandémie a (ne)očkovnia v troch podkapitolách.
V prvej sa pozrieme, kto má záujem brojiť proti očkovaniu. A darí sa, v Európe sú za nami už len Rumunsko a Bulharsko.
V druhej a tretej sa zamyslíme, kam z konopí. Teda ako je známe už aj z histórie, či je lepšia motivácia cukor alebo bič.
Ako zdroje mi poslúžili najmä citácie z Denníka N a .týždňa (odtiaľ budú aj niektoré ilustračné obrázky, ktorých kvalita bude ovplyvnená reprodukciou z papierových vydaní).
Časť prvá. Prečo sme tam, kde sme?
(Fridrich Jakub Fuker, košický praktický lekár vo svojom diele O zdraví a chorobách Uhorska z roku 1777. V čase, keď kiahne kosili ľudí po tisícoch...)
Vidíme, že nič nové pod slnkom.
Ale takých Jakubov z lekárskych kruhov máme í dnes.
Juraj Javoský, Denník N, 22.12.2021:
Krajina potrebuje lekárov, nie šamanov.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal preverovať prvých piatich lekárov, ktorí podľa úradníkov svojimi vyjadreniami ohrozujú svojich pacientov. Je možné, že na konci tohto postupu prídu niektorí z lekárov o lekársku licenciu a možnosť liečiť.
Zoznam mien nie je veľkým prekvapením, pretože sčasti ide o populárnych hostí všetkých možných dezinformačných médií.
Štefan Hrušovský, Andrej Lacko, Ján Lakota, Peter Lipták a Michal Piják predstavovali v poslednom čase veľmi malú časť lekárov, ktorí na rozdiel od svojich kolegov bagatelizovali covid, spochybňovali rúška či opatrenia proti šíreniu choroby, odrádzali ľudí od očkovania alebo ich navádzali na preukazateľne zlú liečbu.
O čo menšinovejší názor prezentovali, o to hlučnejšie to robili.
(na margo Jána Lakotu, ktorý zavádzal na Slovensku liečebnú metódu, ktorá sa aplikovala na viac ako 1 500 pacientoch, a nepochybne on prispel k záchrane mnohých životov).
Mne osobne na tom zozname chýba Igor Bukovský. Asi to robí sofistikovanješie.
Našťastie, máme aj skutočných odborníkov. Ale o nich v druhej časti.
Títo menšinoví „odborníci antivaxeri“ nie sú našou špecialitou, sú aj v okolitých krajinách. Naša špecialita ale je, že majú v opozícii silnú podporu.
Aj preto sme tam, kde sme.
S jednou z najnižších mier zaočkovanosti, s jedným z najsilnejších odporov voči očkovaniu.
Opozícia zbiera politické body doslova „cez mŕtvoly“ (najmä svojich voličov), koalícia vo svojej permanentnej kríze tomu veľmi nepomáha.
Nie je ale čas a priestor na hlbšie politické analýzy. Snáď len na ilustráciu uvediem decembrový volebný prieskum:
Nechcem sa takmer 33% voličskej základne nijako dotknúť, ale to fakt každý tretí volič má pamäť akváriovej rybky?
Ja viem, táto garnitúra nám tiež pekne pije krv. Ale naozaj chceme návrat k tomu, čo tu bolo 12 rokov? Pripomínam, nebola pandémia a vonkajšie podmienky boli mimoriadne priaznivé.
Napriek tomu zdravotníctvo (ale aj napríklad školstvo) sa nikam nepohlo a ak tak spiatočkou. V dnešnej kríze ho vidíme v plnej nahote. Nie, to nie je vizitka Matoviča ani Hegera.
A nemusím sa odvolávať na uplynulých 12 rokov.
Zájdime na nedávnu pytliacku chatu.
Mňa fascinuje, že priaznivcov RoboFica rozčuľuje spôsob, akým boli nahrávky získané a zverejnené. Obsah (zjavne autentický, čo nespochybňujú ani priami účastníci) ich netrápi. Pričom minimálne šéfov opis priebehu kovidu v kontraste spochybňovania očkovania a naháňania priaznivcov na bezrúškové hromadné protesty by ho mal pri racionálnom uvažovaní diskvalifikovať.
Jeho mantra je „nebol spáchaný žiaden trestný čin“. Ale opäť, snaha hodiť všetko na generála Lučanského (nie tak dávno prezentovaného na odznakoch „all for Milan", čím jeho smrť stavali absurdne na úroveň mafiánskej popravy Jána a Martiny), veď sa už nemôže brániť, je absolútne morálne dno.
Ak toto budeme tolerovať, ba dokonca voliť, aby nás reprezentovalo, nesmieme sa diviť, čo nastane.
Ale to som výrazne odbočil. Sme skrátka v situácii, akej sme. V svrabe.
Otázka prvá zníe:
Kam z konopí?
Teraz si položíme základnú otázku, ktorá nás delí na dva tábory.
V histórii je takých viac. Existuje Boj alebo nie? Stvorenie alebo evolúcia? Vajce alebo sliepka?
Naša otázka číslo dva znie:
Je očkovanie záchrana alebo skaza?
Začnem asi titulnou stranou z Denníka N z 11. októbra:
Myslím, že grafika dáva jasnú odpoveď.
Korelácia miery zaočkovanosti a počtu nových úmrtí je jasná. Ak teda v súlade s drvivou väčšinou relevantných zdravotníckych inštitúcií a expertov pripustíme, že očkovanie je v danej situácii správna cesta.
Dostávame sa k druhej a tretej časti môjho dnešného pojednania. A to motivácii k očkovaniu.
Časť druhá. Motivácia cukrom. Alebo skúsme podobrotky.
Priznám sa (ale nemám až taký dobrý prehľad), že túto motiváciu som v okolitých krajinách nepostrehol.
U nás skrsla v hlave chŕliča nápadov, všeministra Igora Matoviča. Prešla istou (r)evolúciou, od 500 za očkovanie + 100 eur na energie pre všetkých k dnešnej motivácii 300 resp. 200 eur pre očkovaných 60+.
Nejdem sa rozpisovať o podmienkach tejto prémie.
Pozrime sa, čo o nej povedal pre Denník N Matej Šucha (iba hlavné myšlienky z rozsiahleho rozhovoru).
Ja sa s tým stotožňujem, napriek tomu, že sám som adresát seniorskej prémie.
A stále je to zrejme lepší nápad, ako nedávna lotéria. Lenže zakrátko ho dobehol nový, seniorský lockdown, ktorý ten prvý úspešne neguje a znižuje motiváciu seniorov k očkovaniu (tejto genialite som venoval za horúca „first servis“ tejto témy. Viď druhý súvisiaci článok).
Tento nápad ale smeruje od cukru už k biču.
Časť tretia. Motivácia bičom. Alebo ak to nepôjde podobrotky, pôjde to pozlotky.
Prvá forma je lockdown.
Máme s tým už svoje skúsenosti. Úprimne, všetky doterajšie lockdovny boli mačkopsy alebo ani ryba, ani rak. Ktokoľvek a kedykoľvek v záplave výnimiek mohol svoj voľný pohyb pohodlne zdôvodniť. Ak by teda bolo komu, lebo kontroly boli minimálne.
Ak lockdown vyzerá ako tento pred hypermarketom, nejaké výsledky nie sú jeho výsledkom, ale prirodzeného pandemického vývoja.
(to navrhovaný senior lockdown je iná káva. Seniori sa z bytu nedostanú, lieky, stravu a toaletný papier donesú osobne starostovia a primátori...)
Druhý bič je povinné očkovanie.
Najprv si prečítajme v časopise .týždeń, kde jeho hlavní protagonisti viedli polemiku „za“ a „proti“.
.týždeň, 42/2021, 11.10.2021
Argumenty za. Štefan Hríb.
Perex.
"Vinou Igora Matoviča sa na Slovensku stratila dôvera a vinou opozície je o vakcínach v mysliach ľudí rozhodnuté. Na povinné očkovanie celej populácie je aj preto dosť neskoro. Ale bolo by správne - a zachránilo by tisíce životov."
Ďalej Štefan Hríb rozoberá aspekty situácie, kde a prečo sme sa dostali.
Píše o opozícii, ktorá uprednostnila percentá pred životmi svojich voličov, alternatívnych expertoch zo sociálnych sietí, ochrancoch vlastných tiel pred "mengelovskými" zásahmi (čo tam po telách obetí covidu).
O rozhorčení, ako môže byť ohľaduplnosť vynucovaná zákonom (pričom povinné sú dane a odvody aj kvôli princípu solidarity či vodičské skúšky a prehliadky na letiskách pre bezpečnosť druhých).
Že tam nejde o zásah do tela?
A čo povinné konzervačné látky v potravinách, úpravy pitnej vody či tej v kúpaliskách a napokon povinná regulácia vzduchu, ktorý dýchame?
Všetky tieto zásahy sú dobré a predlžujú život, ľudia neprotestujú. Ale očkovanie robí predsa to isté.
Posledný odstavec zacitujem presne:
"Pre toto všetko som bol od začiatku za povinné očkovanie. Nemyslel som tým povinnosť pod hrozbou pokuty či väzenia, ako je to, predstavte si, pri vodičskom preukaze. Myslel som tým povinnosť, ktorej nesplnenie by počas pandémie znamenalo výrazné obmedzenia - v niektorých sektoroch aj pracovné.
Lebo tisíce životov je viac, ako naša úplná sloboda.
Alebo už nie je? "
Argumenty proti, Martin Mojžiš
Perex.
" Čo si myslíte o človeku, ktorý nie je v prípade covidu ani proti povinnému očkovaniu, ani za povinné očkovanie? Na prvý pohľad to vyzerá ako typický nevyhranený, prípadne až alibistický postoj. Ale keď skúsime druhý pohľad, môžeme zbadať celkom jednoznačný názor. "
Ďalej Martin Mojžiš rozoberá logické aspekty. Že nebyť za neznamená byť proti.
Venuje sa "konzervatívnej obrane liberálnych hodnôt".
Nedôvere voči všetkým povinnostiam vynucovaných štátom. Obmedzovaniu a na druhej strane chráneniu osobnej slobody.
Ak sa jedná o ľudské životy (čo je aj prípad covidu), treba všetko vážiť na laboratórnych váhach.
V ďalšej časti autor hľadá paralelu v náboženskej tolerancii a náboženskej slobode. Dnes nám pripadá ako samozrejmá, ale nie je.
Lebo v podstate nositeľ zásadnej pravdy je len jeden (kresťan, islamista, ateista...) a ostatní sa fatálne mýlia. A nechať ich vyznávať svoje omyly nie je samozrejmé, ale určite užitočné. Lebo skôr či neskôr by došlo k vzájomnému vraždeniu. História o tom vie svoje.
Aj tu dám posledný odstavec v plnom znení.
"Tak, ako je správna náboženská tolerancia, je zrejme správna aj tolerancia k neočkovaniu. Čo však neznamená, že nezaočkovaní majú mať všetky práva rovnaké, ako zaočkovaní.
Nepovinnosť očkovania je asi to najústretovejšie, čo sa dá urobiť pre ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov očkovať nechcú.
Dovoliť im infekciu voľne šíriť, to už je trochu nad rámec elementárneho pudu sebazáchovy."
Neviem, ako vy, ale mne sa zdá, že pôvodné „výhybky“ sa v závere stretli na jednej trati.
Očkovanie proti covidu 19 vo svete a Európe
Väčšina vyspelých krajín o ňom uvažuje, mnohé ho už zaviedli. Či už profesné alebo vekové. Plošné ako prvé zahlásilo Rakúsko, nasledovať by malo Nemecko.
Môžete si prečítať stručný prehľad z portálu TV noviny.
Aby sme lepšie pochopili motiváciu, uvediem ako príklad z Denníka N Grécko
Podľa ECDC (Európske centrum pre prevenciu chorôb) 64% plne zaočkovanej celej populácie, vo veku nad 60 rokov je to 80%, stále nezaočkovaných je asi 520-tisíc osôb.
Kto sa do 16.1.2022 neobjedná aspoň na prvú dávku vakcíny, dostane prvý mesiac pokutu 50 eur, každý ďalší následne 100 eur. Premiér Kyriakos Mitsotakis to nepovažuje za trest, ale za cenu za zdravie. Tieto peniaze by šli na špeciálny fond na financovanie zdravotníctva. Ak by toto opatrenie nikoho nepresvedčilo, mesačne by to predstavovalo sumu 50 miliónov eur.
Argumenty?
Podľa vládnych údajov 9 z 10 úmrtí a 7 z 10 ľudí na ventilátoroch sú ľudia nad 60 rokov. Ôsmi z desiatich ľudí na ventilátor och sú neočkovaní.
A ako to bude u nás?
Mali by sme vidieť do 10. januára budúceho roka. Koncept má pripraviť ministerka Kolíková a minister Lengvarský (ak teda ešte bude ministrom. Na dnešnej tlačovke bol prirovnaný k Sulíkovi a to už je riadne vulgárna nadávka. A na rozdiel od neho je z politického panoptika Igorovho, takže ľahko zrušiteľný. Kurz na návrat najlepšieho ministra zdravotníctva v histórii prudko klesá).
Ale politická vôľa je je pofidérna, hoc premiér je za. Tieňový premiér, maskovaný financiami s najlepším, priam rodinným kamošom, majú ale iný názor. Konkrétne Boris hovorí:
"Nie sme za povinné očkovanie v žiadnom prípade, ale rovnako hovoríme, že očkovanie je cesta k ochrane zdravia".
Kompromisom môže byť povinné očkovanie bez sankcií.
V tom prípade navrhujem aj zrušenie sadzobníka pokút za dopravné priestupky. Ísť na červenú bude stále priestupok, ale bez pokuty. Podobne to môžeme rozšíriť trebárs aj na daňové delikty...
Tretí a posledný bič. Spoluúčasť nezaočkovaných na hradení liečby.
Údaje – spriemerované (čerpané z Denníka N)
Podľa údajov MZ náklady na liečenie neočkovaného 60-nika sú 560 eur, u očkovaného 74 eur. Údaje zohľadňujú liečbu, prípadnú hospitaluzáciu, pobyt na JIS, možnú umelú pľúcnu ventiláciu či následnú postcovidovú starostlivosť.
Očkovanie dvoma dávkami stojí cca 50 eur, kým niektoré hospitalizácie môžu stáť pri ťažkých prípadoch s dlhodobým liečením aj 40 tisíc eur.
Analýzu o možnosti obmedzenia úhrady zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov majú pripraviť minister Lengvarský a ministerka Kolíková do 10. januára 2022.
Právne je to podľa expertov realizovateľné, jedna z možností je spätné vyžadovanie finančnej spoluúčasti po liečbe, tak ako to je aj dnes pri pacientoch, ktorí boli pod vplyvom alkoholu či drog.
Takáto legislatívna úprava je potrebná aj podľa šéfky Asociácie práv pacientov Márie Lévyovej. Tá sa pýta: "Je to etické odmietnuť očkovanie a následne si vyžadovať podanie protilátok, ktoré sú neporovnateľne drahšie a majú aj viac nežiadúcich účinkov?"
Následne hovorí. "Máme tu princíp rovnosti a solidarity. Ako k tomu prídu iní pacienti, ktorí sa nevedia dostať k potrebnej zdravotnej starostlivosti, plánovaným operáciám?"
Je samozrejmé, že uvedené úhrady by sa netýkali pacientov, ktorým v očkovaní bránia zdravotné diagnózy.
Podstatné je ale opäť, aký postoj zaujme naša dvojica, ktorú spája aj kauza diplomových prác. Nie je asi ťažko odhadnúť, keďže pre Borisa bolo diskriminačné už aj spoplatnenie PCR testov.
Jeho vyhlásenie podľa šablóny „sme za to, aby vlk bol sýty, ale ovci sa nesmie skriviť jediný kučeravý vlnený chlp“ je ľahko predvídateľný. Ja sa ani nedivím, že Lengvarský radšej dovolenkuje...
(Celkom na záver. Vysvetlí mi niekto myšlienkové pochody ministra Všehomíra, ktorý svojho rodinného druha drží v koalícii kvôli ústavnej väčšine, ale posledné zákony prechádzajú tou najtesnejšou vďaka koaličným odídencom a rodinka hlasuje proti? A tí odídenci nemuseli odísť, keby nevznikla práve táto absurdná situácia...
Kedy bola – bude tá ústavná väčšina využitá? Nebodaj pri paragrafe 363?)
Nabudúce:
Záverečná časť trilógie bude o argumentoch proti očkovaniu.
Nebude z mojej hlavy, prevažne budem zdieľať informácie s facebookového statusu prekladateľa Viktora Janiša, ktorý podľa môjho názoru veľmi dobre a zrozumteľne spracoval tému s dôrazom na najväčšieho „strašiaka“ a to dlhodobých vedľajších účinkov vakcín (hlavne teda strašia tie mRNA).
