Preto tento bizár - silvestrovský výlet a PéeFko na sklonku prvého pracovného dňa v novom roku (alebo v úvode druhého. Vy, keď to čítate, už viete. Ja keď to píšem, ešte nie).
A nie je to jediný bizár.
Totižto po pandemickej trilógii (aj keď de facto tetralógii) sa vraciam k mojim obľúbeným témam - výletom do prírody a slovenským Černobyľom. Medzi ktoré vklínim moju najväčšiu podlžnosť lanských snehov - dokončenie seriálu o Cimrmanoch. Koľkológia to vlastne bude sa už trocha vymklo spod kontroly. Ale o tom potom, keď to bude na programe dňa.
Tie výlety a Černobyle pojmem antichronologicky. Bo sa nakopilo. Čiže začnem na Silvestra a skončím v horúcom lete. Čo má zpoždení už aj tak nezachránim a nech je aspoň čo to ako tak čerstvô.
Takže sa vrátime do nedávnej minulosti.
Silvester 2021 a výlet do Rajeckej Lesnej, do roku 1948 Frývaldu. Jedného z najznámejších slovenských pútnických miest.
Moji stáli čitatelia sa možno pýtajú, prečo taká ľahká záležitosť. Možno si spomenú, že vlani o takomto čase (sviatky, medzisviatky a prvý týždeň nového roka) som dal až 8 vychádzok a túr a PéeF-ká až štyri, všetky ešte pred Silvestrom.
Tu je trocha nevýhoda antichronológie, lebo dva dni pred Silvestrom sme absolvovali túru - zabijáka. Ja som si ju sám pre seba - a teda aj v blogu pre vás - nazval Malofatranský Blair Witch.
Teda keď ju budete čoskoro čítať, mnohým z vás príde úplne v pohode. Veď aj mne, najmä keď som sa na náročnosť pýtal mladých. Že ako v lete Magura. Reku, paráda, tú som mal v pamäti ako naozaj pohodičku (nemôžte ešte vedieť, v rámci antichronológie je niekde na konci fronty).
Lenže bolo leto, šli sme len so psom (teraz aj s mačkami, bez nich by som to už nedal vôbec) a v batôžku pribudla aj jedna nová diagnózička (a ani vek koťuha sa nezastavil. Síce len polrok, ale u nás, tristoeurových trojčipových seniorov má inú váhu, ako u tínejdžrov...).
No ale čo bolo, bolo (v blogoch teda čo bude, bude), vrátime kalendár o pár dní späť.
Aby som nezabudol, fotografie budem komentovať múdrosťami z wikipédie. Plus občas vlastnými, ale to poznáte.
Rajecká Lesná
Rajecká Lesná je obec na Slovensku v okrese Žilina. V roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. Rajecká Lesná je známe pútnické miesto asi 26 km južne od Žiliny. Od roku 1999 sa obec stala centrom prijímania Vianočnej pošty adresovanej Ježiškovi.
Obec leží v južnej časti Rajeckej kotliny, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Zástavba prebieha v údolí riečky Lesnianky, pravostranného prítoku Rajčanky, miestna časť Trstená sa rozkladá na opačnom, ľavom brehu Rajčanky, asi 0,5 km severozápadne. Medzi oboma časťami vedie okrajom obce spojnica Žiliny a Prievidze, cesta cesta I/64, z ktorej odbočuje cesta III. triedy 2111, obsluhujúca jej územie. Asfaltová cesta vedie až do rekreačnej lokality Žiar v Rajeckolesnianskej doline, poľnou cestou je dostupná aj susedná obec Ďurčiná. Na západnom okraji obce je vybudovaný výrobný závod spoločnosti Kofola.
Takže sme odbočili s cesty I/64 a zaparkovali na námestíčku. Pred nami ako na dlani je kostol a Dom Božieho narodenia, v ktorom sa nachádza betlehem.
Bazilika Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie.
Rajecká Lesná a jej socha Panny Márie bola cieľom púti zo širšieho okolia už od začiatku 17. storočia. V 19. storočí pôvodný kostol Panny Márie – Kráľovnej Anjelov kapacitne nepostačoval množstvu pútnikov. Pri kánonickej vizitácii v roku 1831 nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum postavenie väčšieho kostola.
Ku stavbe kostol sa pristúpilo v roku 1864. Stavbou bol poverený architekt František Blaschke a celková cena stavby bola dohodnutá vo výške 14.800 zlatých. Stavba bola dokončená v roku 1866 a slávnostná posviacku kostola vykonal rajecký dekan J. Riha 27. mája 1866.
Na jeho hlavnom oltári sa nachádza milostivá socha Panny Márie, ktorá sem bola prenesená zo staršieho kostola.
Na baziliku menšiu bol kostol povýšený Jánom Pavlom II. dňa 11. marca 2002
Poďme si kostol obzrieť. Najprv exteriéry.
Prejdeme sa okolo baziliky. Pôsobí naozaj mohutným dojmom.
Z bočnej strany sú tri hroby významných cirkevných predstaviteľov.
Nazrieme do interiéru.
Hneď po vstupe je pred nami hlavný oltár so sochou Panny Márie. Po stranách sú ďalšie oltáre, jeden aj s Betlehemom. Na odchode si všimneme na chóre organové píšťaly a kríž pri východe.
Okolie kostola.
Pozrieme sa ešte na pôvodný kostol, stojaci vľavo pred bazilikou. Je pri ňom zaujímavý adventný veniec s lampášmi.
Aj tu nazrieme do interiéru.
Ešte než prejdeme k Slovenskému betlehemu ako najväčšiemu lákadlu, pozrieme si amfiteáter a dva veľmi podobné kríže poblíž kostola. Na orientáciu slúžia návštevníkom dve už mierne ošarpané informačné tabule.
Slovenský betlehem majstra Pekaru
Od roku 1995 sa v areáli baziliky nachádza Dom Božieho narodenia, ktorý bol postavený pre Slovenský betlehem, rezbárske dielo Jozefa Pekaru, ktoré zobrazuje regióny Slovenska.
Slovenský betlehem je monumentálne rezbárske dielo rezbára Jozefa Pekaru, umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva (používa sa však aj pomenovanie Dom Božieho narodenia). Dielo bolo sprístupnené verejnosti 26. novembra 1995
Majster Pekara začal po odchode do dôchodku v roku 1980 s výrobou diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.
Expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok; je tu stvárnený bežný život, aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Slovenský betlehem bol otvorený a požehnaný 26. novembra 1995 na nedeľu Krista Kráľa, nitrianskym diecéznym biskupom, kardinálom J. E. Jánom Cryzostomom Korcom. Návšteva expozície (doplnenej aj o iné práce slovenských rezbárov) nie je spoplatnená, vyberá sa dobrovoľný príspevok.
Vstúpme teda a prehliadnime si betlehem.
Byť o Frývalde a nevyjsť kalváriu je ako tam ani nebyť. Samozrejme sme šli.
Hneď na parkovisku stojí kríž.
Frivaldská kalvária.
Približne 500 m od Baziliky Narodenia Panny Márie a Domu Božieho Narodenia so Slovenským betlehemom možno navštíviť Frivaldskú kalváriu.
Zahŕňa 14 malých kaplniek – zastavení posledného utrpenia Pána Ježiša – pri ceste širokým chodníkom na kopec Kalvária.
Kalvária bola postavená v rokoch 1920 – 1921 z milodarov frivaldských rodákov žijúcich v Amerike, ktorí sa uchránili od prvej svetovej vojny. Miestni veriaci postavili kalváriu pod starostlivým dozorom pánov Martina Pakoša a Filipa Miku, ktorí prišli z Ameriky.
Reliéfy do kaplniek vyhotovili v Mníchove z kamenistej masy, rámy sú z tvrdého dreva.
Môj pôvodný zámer bol zdokumentovať každú kaplnku. Lenže jednotlivé výjavy sú za sklom a v danom počasí boli zarosené. Nepomohlo ani utieranie, nemali sme ani potrebnú "výbavu". Kvalita snímkov bola slabá.
A tak som dokumnetoval iba exteriéry. Nie som tu prvý a dúfam ani posledný raz. Niekedy v lete za priaznivého počasia spracujem kalváriu v samostatnom článku. Pre istotu vezmem aj okenu a stierku :-).
Na vrchu sa týči Kostol Nanebovstúpenia Pána.
Vedľa hlavného oltára sú sochy slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Vpravo na stene je veľká mramorová doska, kde sú vyryté mená dobrodincov, ktorí finančne pomohli postaviť kalváriu.
Pred kostolom je kríž Ježišovho ukrižovania. Mnohokrát počas roka sa veriaci nielen z rajeckého dekanátu stretávajú na tomto mieste za účelom prehĺbenia svojho vzťahu k Bohu.
Schádzeme klzkou cestou k liečivému prameňu.
Pod kalváriou vyviera prameň s obsahom magnézia a vápnika, o ktorom ľudia tvrdia, že má liečivé účinky.
Súčasne s kalváriou postavili lurdskú kaplnku pri prameni, ktorý vyviera pod kalváriou.
Priezračný prameň nezamŕza ani v najtuhších mrazoch. K tomuto prameňu sa viaže legenda, ktorá hovorí o tom, ako istá žobráčka prišla na Zelený štvrtok na kalváriu. Bola nevidomá, avšak keď si pretrela oči vodou z prameňa, vzývajúc Pannu Máriu o pomoc, vrátil sa jej zrak.
Vo vnútri lurdskej kaplnky je mnoho ďakovných tabuliek za uzdravenie a vyslyšanie prosieb od vďačných ctiteľov.
Zdroj ku kalvárii a prameňom: www.rajeckalesna.org
Ešte posledný záber na panorámu Rajeckej Lesnej a náš silvestrovský výlet sa končí.
* * *
Nabudúce:
Malofatranský Blair Witch (Chata pod Suchým).
V spätnej retrospektíve sa presunieme ešte dva dni pred Silvestra. Tému avizuje aj záber na PéeFku. Len nebude dôvod na smajlíky (hovorím z môjho uhla pohľadu, je možné, že naopak ja som bol dôvod na smiech pre okolie.
