Už viete, že dva dni pred Silvestrom absolvujeme Malofatranský Blair Witch a vzhľadom na moju následne zdevastovanú telesnú schránku si na Silvestra oddýchneme v Rajeckej Lesnej.
(ak to náhodou neviete, pozrite si súvisiace články. Ak zároveň chcete preklopiť "anti" na chronológiu, čítajte ich až po Dubni).
Ako "rozcvička" pred tripom na chatu pod Suchým nám ešte na Štefana poslúžila nenáročná turistika na vyhliadku na Dubni.
Na navodenie atmosféry si môžete vypočuť žilinsko kysuckú skupinu Zbojná so zábermi okolitej prírody (síce nie zimnej). Nespomína sa tam priamo Dubeň ale susedný Straník, ale aj z neho sa dá dôjsť do nášho cieľa.
Ešte než sa spoločne vyberieme na vyhliadku, mal by som vysvetliť tie retro výlety z titulky (akoby nestačila antichronológia, ešte aj retro... A to radšej neprezradím, že na konci skočíme v čase do Nového roka. A v priestore na Minčol a Krížavu. Ale po poriadku).
Retro 2019.
Na novej vyhliadke na Dubni sme boli v zostave dva +pes ešte v novembri 2019. Tutoľa je dôkaz.
No a o týždeň sa zostava rozšírila do obvyklého formátu o trojicu mladých. A že aj oni by si obzreli vyhliadku. A aby sme si výlet spestrili (neviem už, koho to bol nápad), rozhodli sme sa vzhľadom na blížiace Vianoce ozdobiť cestou jeden stromček ekologickými ozdobami.
Takto to vyzeralo.
No a teraz sme si na to spomenuli.
Že skontrolujeme, ako to po dvoch rokoch vyzerá. A tak sme v druhý sviatok vianočný v rovnakej zostave zaparkovali v Zádubní a ignorujúc múdrosť "nestúpiš dvakrát na tú istú lúku" sme na ňu vstúpili niektorí už tretíkrát.
26. december 2021
Cestu budem komentovať ako aj minule (teda vlastne nabudúce) iba stručne.
Takže stúpame po zasneženom svahu k lesíku, kde sme pred dvoma rokmi vyzdobili vianočný stromček.
Našli sme náš stromček.
Stopy už boli chabé. Nastal proces odzdobenia.
Ďalšia cesta už pokračovala známou trasou.
Na rozhľadni.
Niekoľko faktov z portálu kamnavylet.sk.
Vyhliadková veža stojí na vrchu Dubeň (613 m n. m.) Rozhľadňa je vysoká 27,4 metra a má 10 podlaží. Ponúka výhľady do širokého okolia a najmä na mesto Žilina. V okolí veže sanachádzajú stožiare pre televízne vysielanie a mobilné siete (okolo jedného sme šli)
Je celoročne voľne prístupná a je možné sa k nej dostať po turistických chodníkoch zo Zástrania, Zádubnia (naša trasa) alebo z Budatína.
Vyberieme sa spoločne nahor.
Výhľady.
No, ak sme sa pokochali, ideme opäť po schodoch...
Odchádzame.
Malý stroj času.
1. január 2022
Mladí manželia zvažujú novoročnú túru, Silvestrovský Frývald zjavne k túram nerátajú. Ja sa stále spamätávam z Blair Witchu, manželka má niečo na práci a syn program so svojou partiou.
Takto bez príťaží volia Minčol a Krížavu. Ráno ich veziem do Višňového, poobede ich vyzdvihneme na Martinskej strane (ešte nevedia, kam presne zídu).
Skrátim to.
Minčol v pohode a s veľkou rezervou. Lenže potom šli neprešľapanou cestou. Napríklad úsek ku Krížave, podľa značiek 10 minút, v reále takmer hodina.
Prebárali sa miestami po pás. Asi takto:
Už sa stmieva a oni dvaja mokrí ako myši na Martinkách (prezieravo si vzali čelovky).
Čaká ich ešte nočný zostup lesom serpentínami na Stráne (večer sa pre nich autom na Martinky nedostanem... ).
Nakoniec to malo happy end.
Chytili stopa, zhora sa mikrobusom vracali zrejme zamestnanci chaty.
Týmto sme sviatočné výlety v antichronológii na prelome rokov vyčerpali.
Nabudúce:
Začiatkom decembra nás ale ešte čaká Hlbocký vodopád a tamojšia kalvária.
