My sme vošli schodišťom k SPŠ Samuela Mikovíniho.
Je ešte mnoho zákutí, ktoré som nenavštívil a rozhodne sa tam ešte niekedy vrátim.
Pokúsim sa v tejto 7-dielnej sérii sprostredkovať svoje pocity a nálady bez nároku na akýkoľvek systém, časovú súslednosť či komplexnosť.
Znalcov a kritikov prosím o zhovievavosť. Ďakujem.
Z histórie školy.
Ťažba drahých a farebných kovov na dnešnom území Slovenska patrila v 16.-18. storočí medzi najvýznamnejšie zdroje štátnej habsburskej pokladnice.
Zmienku o prvej organizovanej forme výučby banských odborníkov v Európe nachádzame v Banskej Štiavnici už v roku 1605.
V roku 1735 vydala dvorská komora vo Viedni dekrét s inštrukciou o vyučovaní na baníckej škole – Bergschule – v Banskej Štiavnici. Prvým profesorom tejto školy bol Samuel Mikovíni, jeden z najvýznamnejších vedcov 18. storočia v Uhorsku, zásluhou ktorého dosiahla škola výnimočnú úroveň v rámci celej Európy.
Ďalším míľnikom bol dátum 20. december 1762, kedy sa vo Viedni rozhodlo o zriadení samostatnej školy vyššieho typu, ktorá by vychovávala banských a hutníckych odborníkov pre celú Rakúsku monarchiu.
Pred 10 rokmi bola k 250. výročiu tejto udalosti inštalovaná v priestoroch školy dlažobná tabuľa:
Dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 13. júla 1763 bola v Banskej Štiavnici založená prvá katedra školy – katedra chémie a hutníctva. Pamätná tabuľa na priečelí k 200. výročiu je už ťažšie čitateľná.
V roku 1808 bol zriadený samostatný lesnícky inštitút, vedený profesorom Davidom Wilckensom. V roku 1824 bol tento zlúčený s Banskou akadémiou, ktorá odvtedy niesla názov Banská a lesnícka akadémia. Tá v roku 1918 zanikla (bola presťahovaná do maďarskej Šoporne) a v jej bývalých priestoroch dnes sídli SPŠ S. Mikovíniho, ktorá oslávila nedávno storočnicu, ako vidíme aj z výzdoby vchodových dvier.
Viac o jej bohatej histórii (ale aj súčasnosti) si môžete prečítať priamo na stránke školy, z ktorej sme vybrali aj predchádzajúce riadky.
Do botanickej záhrady sa dá vojsť aj cez areál Strednej odbornej školy lesníckej, ktorá botanickú záhradu spravuje.
História oboch škôl je úzko prepojená najmä cez Banskú a lesnícku akadémiu.
Budova školy bola slávnostne otvorená 26.6.1892, o deň neskôr sa v nej konalo zakladajúce zhromaždenie Krajinskej Uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Tieto udalosti pripomína pamätná tabuľa na priečelí budovy.
Ďalšie tabule k významným míľnikom školy sú umiestnené na kameňoch v areáli záhrady.
Najstaršia je pamätník obetiam z radov žiakov školy, inštalovaná pri 30. výročí SNP.
Ďalšie dve sú pomerne čerstvé, z roku 2019.
Prvá je venovaná 100. výročiu lesníckeho školstva na Slovensku (po už spomínanom presťahovaní Banskej a lesníckej akadémie do Šoporne bola v areáli pražským Ministerstvom zemědělství v roku 1919 zriadená 4-ročná stredná lesnícka škola) a 210. výročiu lesníckeho vzdelávania v Banskej Štiavnici (vznik samostatného Lesníckeho ústavu pri banskoštiavnickej akadémii na základe nariadenia cisára Františka I.).
Druhá tabuľa zvečnila vyhlásenie školy Lesmi SR za významné lesnícke miesto. ("z úcty k histórii a pre pamäť budúcich generácií").
Podrobnejšie informácie o histórii sú aj v tomto prípade spracované na stránke školy.
Pozrime si ešte budovu školy aj z druhej strany a presunieme sa do samotnej záhrady.
Botanická záhrada - história a súčasnosť.
(prepis informačného panelu).
Do textu budeme vkladať obrázky zo záhrady. Máme trocha handicap, ako v jednej známej filmovej hláške, "máme zpoždení, nestavíme". Zábery sú totiž veľkonočné, kedy sa príroda len prebúdzala. Dnes to tam vyzerá určite inak...
K niektorým stromom a krom sú pridané aj informačné ceduľky. Ostáva len dúfať, že sa nepremiešali a nevystrúham si tu hanbu.
Že mám biológiu ako aprobáciu (hoc biológ v.v.) radšej ani nebudem hovoriť... Ups!
Začítajme sa teda do informačného panelu.
Botanická záhrada sa nachádza v katastri mesta Banskej Štiavnice. Pozostáva z dvoch častí (horná a dolná) rozdelených ulicou Akademická.
Leží v severovýchodnej časti mesta v nadmorskej výške 580 - 630 m. n m. s rozlohou 7 hektárov. V súčasnosti je botanická záhrada v správe strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici.
Zohráva dôležitú úlohu v podpore vedeckého výskumu a vzdelávania. Okrem toho prispieva k vzdelávaniu širokej verejnosti v oblasti ochrany prírody a životného prostredia.
Zatiaľ čo zakladatelia pri jej vytváraní mali na pamäti vzdelávací a vedecko-výskumný účel, po roku 1883 bola horná záhrada otvorená pre verejnosť a tým začala plniť aj funkciu oddychovú.
Za "otca" dolnej botanickej záhrady sa považuje profesor baníckej a lesníckej akadémie Rudolf von Feistmantel, ktorý v roku 1838 položil jej základy v areáli záhradného parku, ktorý predtým patril reštaurácii Fortuna. V súčasnosti sa využíva pre praktickú výučbu žiakov školy.
V roku 1857 bola k dolnej botanickej záhrady priradená aj horná, pôvodne nazývaná Klauserovská záhrada. Prvé sadenice do tejto záhrady vysadiť profesor Karol Wagner.
Prvými vysadenými sadenicami boli borovice lesné. Celá skupina bola vysadená v blízkosti severovýchodnej strany hornej záhrady. Niekoľko stromov z tejto skupiny tu stojí doteraz. Za pôsobenia profesora Ferdinanda Illésa tu boli vybudované chodníky a vysadené celé skupiny domácich drevín. Jeho nástupcom bol Ľudovít Fekete, ktorý pokračoval v jeho diele a vypracoval prvý plán výsadby.
Botanickú záhradu rozdelil do šiestich floristických oblastí: euro-sibírskej, čínsko-japonskej, západoázijskej, stredoázijskej, mediteránnej atlantickej severoamerickej a pacifickej severoamerickej. V roku 1880 vysadil zaujímavú skupinu stromov pozostávajúcich z druhov ako sekvojovec mamutí, céder atlaský a libanonský a iné.
Poslednými profesormi, ktorí sa starali o botanickú záhradu počas vysokej školy boli Eugen Vades a jeho nástupca František Kovesi.
Od roku 1993 sa v Botanickej záhrade zrealizovali postupne výsadby nových stromov, zreštaurovali sa jednotlivé brány s možnosťou uzamykania objektu, zrekonštruovali sa zábradlia schodišťa pred budovou školy, zrekonštruovalo sa elektrické osvetlenie ako je ohradový múr. Sústavne sa vykonávajú udržiavacie práce ťažba a ošetrovanie jednotlivých stromov.
Dnešnou prehliadkou v prírode sa so Štiavnicou lúčime.
Ak ju chcete komplet, je všetko v súvisiacich článkoch. Keďže sú technicky možné iba 3, musel som odkazy vnoriť.
V prvom článku (reálne štvrtom, ale pokojne ním začnite) sa prejdeme mestom bez ladu a skladu. Odtiaľ sa prekliknete na betlehem, černobyľskú tvár mesta a tunajší fenomén - tajchy.
Druhý článok predstavuje banský skanzen aj s prehliadkou podzemia a tretí úžasnú kalváriu.
Nabudúce:
Budeme doháňať resty v cykle "Viem, čo sme robili minulé leto" (titul pajcnutý z hororovej minisérie).
A aby sa nevyrábali resty nové, začne seriál Cykloleto 2022.
(podrobnejšie aj s obrazovými upútavkami v minulom blogu).
Tam som zabudol ešte na Rekapituláciu druhej série slovenských Černobyľov. Zajtra by som chcel na bajku zájsť do Kuneradu. Je tam jeden bývalý Černobyľ, vstávajúci z popola, tak ma zaujíma jeho stav po roku.
