Najstarší cintorín, dnes už zrušený, vznikol v roku 1679 po morovej epidémii. Viac podrobností o histórii či tu pochovaných osobnostiach nájdu záujemcovia ako obvykle na wikipédii.
My na našej prechádzke budeme nasávať neopakovateľnú atmosféru tohoto miesta. Mňa osobne úplne pohltila, hlavne najstaršie časti s brečtanom obrastenými hrobmi a chátrajúcimi (kedysi iste honosnými) hrobkami. A tiež náhrobky osobností českej histórie.
Na týchto miestach mi viac ako inde rezonovalo stredoveké Memento mori.
Ale o tom na záver, teraz poďme pekne po poriadku.
(časť našej výpravy sa vrátila na hřbitovy aj na druhý deň. Bol to dôsledok mojej trestuhodnej neprípravy, keďže až na záver som sa z brožúry dozvedel, že je tu pochovaný aj Ladislav Smoljak, ktorého hrob sme pri náhodnom prechádzaní nenašli. Na druhý deň sme mali šťastie, hneď pri vchode sme stretli sympatického sprievodcu. Vďaka nemu sme rýchlo našli hroby ďalších osobností z brožúry a aj zaujímavo rozprával o niektorých hroboch či kedysi majestátnych, dnes chátrajúcich hrobkách, príbeh rodiny Hrdličkových bude samostatne.
Ako to dopadlo s Láďom Smoljakom bude samostatná "kauza". Teraz sa vrátime k našj prvej návšetve).
Vchádzame na hřbitovy.
Hlavný vchod je výrazne označený. Je pri ňom mapka a zoznam významných osobností.
My ale vchádzame iným, popri kruhovej vežičke. Nachádzame sa v priestore, kde zelené trávnaté plochy s mohutnými stromami križujú dlhé chodníky. Väčšina hrobov je neudržiavaná a zanedbaná.
Kráľovstvo brečtanu
V tejto časti nás fascinovali hroby, o ktoré sa už dlho nikto nestará. Okrem plazivého brečtanu, ktorý má spústu času. Niekde objíma celé pomníky, inde ich zahaľujú len čiastočne ako bizarný zelený odev alebo pripomínajú tvár kapucína...
Nebudem rušiť, možno vás budú fascinovať podobne ako nás.
Roky a staletí
Pri niektorých hroboch a pomníkoch je ten brečtan vlastne celkom milosrdný. Ako u živých, aj u mŕtvych zub času zanecháva svoje stopy, hroby svoj stav nemajú ako utajiť...
Dezoláti
Teraz to nemyslím v žiadnom prípade pejoratívne. Možno len sa už o ne nemá kto starať...
Sochy a busty
Keď sa sám staneš svojim náhrobkom...
Ďalšie dva snímky nie sú v tejto kategórii celkom korektné. Napriek tomu som ich zaradil.
Prvý - Ježiš je prítomný na každom cintoríne (aj keď nie pochovaný), druhý ako symboliku - sarkofág ako anonymná busta.
Anjeli a "múzy"
Pomníky tohoto druhu vytvárajú kolorit mnohých cintorínov. Ponúkam len malý výber, vydali by na samostatný článok.
Military
Na druhej strane sú vojenské cintoríny samostatne. Z tejto časti som vybral jeden pomník z prvej svetovej a druhý ešte starší. Teda aspoň myslím, že súvisí s vojnou...
Majestátne hrobky
Je ich tu mnoho. Pripomínajú zašlú slávu tých, čo sú v nich uložení. Podľa nášho sprievodcu sú útočiskom rôznych živlov a miestom pochybných orgií, vyskytovať sa na týchto miestach po zotmení nie je vždy bezpečné. Mnohé z nich evokovali vo mne iný môj blogoseriál - Černobyle. Avšak tieto sú pietne, takže nejaké bližšie skúmanie nepripadá do úvahy.
Príbehy
Viažu sa k dvom z najznámejších náhrobkov Olšanských hřbitovů.
Prvý príbeh nám pútavo rozprával náš sprievodca, dám ho v stručnej verzii.
Druhý reprodukujem z informačného panelu priamo pri hrobe.
Príbeh prvý. Matkin sen.
Rovnomenné súsošie je dielom Františka Rousa. Je umiestnené hneď pri hlavnom vchode. Scéna predstavuje sen matky, že jej jediný mladý syn zahynul na vojne a prichádza sa rozlúčiť. Sen sa ukázal pravdivý, mladý Jan si vzal život údajne kvôli prehre v kartách alebo z nešťastnej lásky. Súsošie znázorňuje nešťastných rodičov a mladého syna v uniforme. Všetko sleduje anjel, otvárajúci dvere na večnosť. Lampy venoval na náhrobok František Křižík.
Je to údajne len legenda. Uniforma nie je vojenská, ale školská. Jan bol štuent druhého ročníka c. a k. Konzulárnej akadémie vo Viedni.
Príbeh druhý. Sestry Klenkovy.
Legenda hovorí o tragickom osude dvoch sestier, Františke a Antónii, ktorým ťažký povoz prešiel nohy a obe na mieste zomreli.
Hrob bol pôvodne na I. Olšanském hřbitově, mená dievčatiek sú pravdepodobne odvodené od nápisu na vonkajšej stene cintorína.
Už v 19. storočí sa náhrobok a s ním spojený príbeh o smutnom osude stal natoľko známym, že bol a dodnes je hojne navštevovaný a vždy ozdobený kvetmi. Zrejme len kvôli tejto legende a obľube medzi pražanmi tak nedošlo k zničeniu náhrobku pri zrušení cintorína a na rozdiel od mnohých náhrobkov významných osobností, pochovaných na I. hřbitově, bol tento prenesený na svoje terajšie miesto.
Na záver si prečítajme preklad úvodného odstavca veršov z nápisovej dosky v stene cintorína:
Zde dvě sestry spolu spíme, Klenkovy jsme splozeny, že nás anděl vzbudí víme, neb jsme v Kristu zrozeny. Kterýkoli tudy půjdeš, rozvaž svoje pohodlí, tě žádáme, když to přečteš, tak se za nás pomodli.
Osobnosti
Podobne ako na Vyšehrade, aj na Olšanoch sú pochované významné osobnosti českej histórie. Ich zoznam je pri hlavnom vstupe. A podobne, ako na Vyšehrade, náš výber si nerobí žiaden nárok na komplexnosť.
Osobnosti sú natoľko známe, že vzhľadom na priestor uvediem len stručnú charakteristiku priamo pri fotografiách.
Politika. Nie všetci sú v nebi
Literatúra a výtvarné umenie
Herecké nebo
V nebi je veselo. Pri toľkých muzikantoch...
Zakončíme športom
Na dnes stačí. Veď už je skoro zajtra...
Viem, sľúbil som "kauzu Ladislav Smoljak". Ale trocha sa nám to celé natiahlo (aj som sa toho obával...), necháme nabudúce. Spolu s časťou Olšian, kde odpočívajú vojaci.
Memento Mori
Asi najviac doteraz mi tieto dve latinské slová rezonovali práve na Olšanoch. A ešte viac pri skladaní blogu. Môže za to atmosféra hřbitova, čiastočne je za tým aj autoportrét dezoláta (uvádzam v závere ako druhý súvisiaci článok, prvý je cintorín na Vyšehrade), umocnený Traktorom. Myslím hudobnú skupinu, klip ktorej mi práve dnes poslal čunderparťák zo strednej (dnes je vôbec zhluk viacerých okolností, ktoré zapadli do celkovej nálady).Som po 4 rokoch asi 18 miliónty prvý poslucháč tejto skladby a celkom ma dostala. Veď kliknite na posledný obrázok...
