Vo vrecku tmavomodrej ošúchanej vetrovky - stvorenej kdesi vo fabrike šijacím strojom značky Tesla - ešte za čias hlbokého socializmu, drmolí fľašťičku s obsahom elixíru zvaného Vodka jemná. Noc je dlhá a vonku príšerná kosa - nemá rád zimu. V parku na lavičke neprespí - má strach, že by zamrzol a premenil sa na cencúľ. Čas od času vytiahne elixír a dopraje si kvapôčku, no ostražitý je nemenej - nespúšťa oči od vchodu do čakárne. Veď čo ak by práve, nejaký úradníčok v čiernej košeli, alebo zamilovaný párik? Láska je vraj slepá - niekto povedal...A kto by si vo víre lásky všímal akéhosi zhrbeného starca k tomu mrzáka a napoli slepého??
Za to hovorím, že mrzáka bo za tie roky sa dokonale naučil simulovať krívanie - ba možno povedať, že teraz ho už ani nesimuluje. Už mu to ide akosi samé od seba - inak už ani nevie chodiť. Zhrbený sťa zvonár u matky božej ťahá za sebou paličku...Po toľkých rokoch si telo a mozog privykli, a normálna chôdza už sa im nevidí prirodzenou.
To len, keď zbadá pánov v čiernych oblekoch - inštiktívne sa dá do behu. Pretože, nielen zimu on nemá rád - policajti mu rovnako nechutia. Tí miestni ho poznajú dobre - "stará firma" vraj. Pred nimi nemusí krívať - nemá to cenu - ako mu viac krát povedali a on to dobre vie. Veď keby mu len pokoja dali - alebo keby ho aspoň na stanicu so sebou zobrali, že by v teple a na matraci mohol jednu noc stráviť. Ale hovno - " Tie svine by ma len s tou gumenou atrapou čo za opaskom nosia po chrbte preháňali." myslí si
A vari môže on za to, aký mu pán Boh údel nadelil? Že ho žena kvôli druhému nechala. Vraj - o rodinu sa postarať nevie, a že ten nový je poriadny chlap - a to po všetkých stránkach vraj.
Nie veru on si túto cestu sám nevybral - jeho na ňu nedopatrením zavialo - že ani sám nevie ako. Snažil on nájsť znovu ten správny smer - no nedarilo sa to akosi a tak sa osudu poddal. Rýchlo sa naučil ako kráčať po tej, na ktorú ho zavialo.
"Dobrý deň, cigaretka jedna by sa nenašla, milostivá slečna??"
"Choď do riti, starý! Inde si vyžobri !"
Nie vždy sa zadarí, ale keď je pokus úspešný, tak to stojí za to.
Neopatrný úradníčok, kým šomrajúc škatuľku marlboriek vytiahne - v duchu prerátajúc na koľko ho almužna vyjde....
Veľmi veľa - veľmi veľa úradníčok milý môj, ani nevieš ako a peňaženka je preč - a s ňou aj ten krívajúci starec, čo si mu dobrá duša cigaretu daroval - draho ťa vyšla, no čo narobíš - nabudúce budeš opatrnejší....
