Pár minút som strávil hľadaním mincí po byte - akcia dopadla úspešne...Nazbieral som 12 KČ na metro a trocha odvahy. Vôbec sa mi do toho pekla nechcelo, no s tými dvanástimi korunami som sa cítil predsa len o čosi istejšie. Cestou na Jiřího z Poděbrad som sa zastavil v "samoške" a dvanásť korún som investoval do fľaškového piva Braník. Braník ma dal trocha "dokopy" po fyzickej stránke. Metrom som cestoval na čierno, ale našťastie ani revízorom sa v tejto horúčave zrejme nechcelo z postele. Cesta z Malostranskej do Zlatej Uličky ma stála riadny kus námahy a sebazaprenia. Bolo mi nevoľno a myslel som, že každú chvíľu odpadnem - ale "ustál" som to.
V Zlatej uličke som robil už dva mesiace, no kontrolór lístkov pri vstupe ma nezabudol okríknuť, aby som sa preukázal zamestnaneckou kartou. Dobre ma poznal, no poctivý prístup k práci bol u neho na prvom mieste. Už som si na to zvykol, a nezazlieval som mu to. Keď som otvoril obchod - kníhkupectvo v jednom z z tých miniatúrnych domčekov, /v ktorom istý čas býval spisovateľ Franz Kafka/ - prišiel si vypýtať cigaretu. Keď som mu ju dal - vysvetlil mi, že aj keď vie, že tu pracujem, jeho povinnosťou je každého pred vstupom preveriť. Že prí co kdy by - jeden nikdy neví prí - a když je dnes tolik těch teroristu všude kam se človek podívá - a kdyby sem tady nekde položil nejakou bombu, nebo tak nejak - tak, že by byl za to vodpovědnej... A pak, že by prí přišel o práci a lepší, že nenajde...No a snad možná by přišel i o život prí - poňevač to jenom v takovým případu kdyby ta bomba byla pečlivě udělána...Jeden nikdy neví, prííí...Tak to jo - pomyslel som si a diagnostikoval som ho ako pacienta, trpiaceho paranoidnou schizofréniou... Na odchode som mu dal ešte tri "cigára" so slovami: " Den bude ješte dlouhý a jeden nikdy neví."
Narýchlo som urobil raňajšiu inventúru a zistil som, že my chýbajú dva kusy Metamorfózy v španielčine. Nerobil som si z toho ťažkú hlavu, za deň sa domčekom o veľkosti dva krát dva metre premelú stovky turistov, prevažne zo západnej časti Európy, Ázie ale aj Ameriky. Všetkých ich ustrážiť je nemožné a takéto straty som mával na dennom poriadku.
Tej práce som už mal plné zuby - jediné čo sa mi na nej pozdávalo, boli tie otázky - prevažne zo strany "amíkov", ale aj Francúzov či Španielov. Že ako sa tu ten Kafka zmestil, a že či tu býval so ženou a deťmi - koľko tých detí mali, kde chodili na záchod a kde sa kúpali, varili si a podobne. Najmä z "amíkov" som si často krát robil srandu a vymýšľal si rôzne "blbosti" ako napríklad - že tam býval so ženou, štyrmi deťmi a rodičmi. Prípadne na otázku kto ten Kafka vôbec bol - som si navymýšľal riadne "prkotiny" až som sa sám čudoval, čo všetko niektorí ľudia dokážu zožrať.
Zapálil som si ešte jednu cigaretu - kým som nemal plný obchod "vyškerených" aziatov s fotoaparátmi. Niežeby som bol nejaký rasista - ale v tej práci som k Aziatom začal pociťovať vyslovený odpor. Chodili ako mravce hore dole, všetko fotili - na rukách nosili biele rukavičky a na papuľkách tie ochranné náhubky, aby náhodou kdesi - čosi nechytili, pretože jeden nikdy neví príí...
Deň mi našťastie ubehol relatívne rýchlo aj napriek horúčave a poopičnej depresii - odfotil som sa s pár Japoncami, predal dvesto sprievodcov po Hrade a a zopár Kafkových diel a pohľadníc - celkom slušná tržba.
Umýval som dlážku a chystal som sa pomaly zatvárať, keď do obchodu vstúpila štvorčlenná rodinka "amíkov" a zvedavo si obzerala interiér nadchýnajúc sa - " Óóóó, Ic vééééry interestíííng, vááándrfúúúúlll....
Keď "dohíkali" a "donadchýnali" sa veľkosťou domčeka, pristúpil ku mne okolo 130 kilový chlapík s dlhou ryšavou bradou a dresom New York Yankees.
"Prosím vás, čím sa ten Kafka vlastne živil a kto to vlastne bol?" opýtal sa ma Golem s ryšavou bradou - zrejme hlava rodiny.
"Bol to vynálezca." odvetil som...
"Ááá vynálezca ???" "A čo také vynašiel??"
"Vynašiel napríklad žiarovku." Uvedomil som si, že to som asi prehnal - každý predsa vie, kto vynašiel žiarovku...
Golem na mňa nechápavo zízal a po chvíli sa začal rehotať vykrikujúc slová voot a džouk, voot a džouk....
"Však to bol predsa ten slávny Francúz Edison."
