Výkopu stretnutia predchádzali výzvy oboch kapitánov svojich mužstiev na boj proti rasizmu. Rasizmus je strašiakom na futbalových trávnikoch a nielen tam. S myšlienkou, že futbal má ľudí spájať a nie rozdeľovať sa uberala aj predzápasová reklamná kampaň. Neostáva nám nič iné ako len dúfať, že s pribúdajúcim počtom podobných výziev sa rasistické prejavy raz a navždy vytratia z futbalových štadiónov.
Poďme ale k samotnému priebehu stretnutia. Od úvodného hvizdu sme mali možnosť sledovať rušný, bojovný futbal s množstvom zaujímavých momentov, predovšetkým pred bránou Nemecka. Veliteľský pohľad veľmi emotívneho trénera Fatiha Terima, hnal nabudených Turkov dopredu. Hráči Turecka akoby si uvedomovali, že v tomto zápase ak chcú byť úspešní, nemôžu sa spoliehať na čaro posledných minút a šťastie, ktoré ich sprevádzalo od zápasu s Českom. Samozrejme nechcem tým uberať Turkom na kvalite – to ani náhodou. Veď ten, kto šťastie nepokúša, nemôže ho ani dosiahnuť a Turci boli v doterajšom priebehu turnaja jasným príkladom tohto ukazovateľa. Obrovská túžba a nezlomnosť, boj až do samého konca im vydláždili cestu až do Bazilejského semifinále, no len “blázon“ by mohol tvrdiť, že im k tomu nepomohla poriadne veľká dávka od “pani šťasteny“.
Od Nemcov sa čakalo, že po dobrom výkone vo štvrťfinále budú udávať tempo zápasu a Turkov si budú držať poriadne od tela. Opak bol však pravdou. Zverenci Joachima Lowa pôsobili najmä na začiatku zápasu veľmi laxným, pasívnym dojmom. Neorganizovane miestami až splašene pobehovali pred vlastnou bránou a poskytovali tak priestor veľmi dobrej kombinačnej hre Turecka. Aktivitou hýril najmä Kazim Kazim, Hamit Altintop či Ugur Goral.
Prvú veľkú šancu v zápase, si na svoje konto pripísal zatiaľ najlepší nahrávač šampionátu Hamit Altintop /tri asistencie – všetky v zápase s Českom/ keď sa po hrúbke Filipa Lahma ocitol zoči voči Lehmanovi, ten však jeho pokus kryl. Potom prišli chvíle už spomínaného Kazima Kazima, ktorý dva krát nastrelil brvno Lehmanovej brány. V tom druhom prípade však obrana Nemecka nechala v šestnástke úplne voľného Umita Gorala a ten loptu odrazenú od brvna, so šťastím zasunul za chrbát neistého brankára.
Do zápasu s Nemeckom, vyhrávali Turci na šampionáte dohromady len 9 minút /do tej štatistiky je navyše započítaný aj nadstavený čas so zápasov proti Švajčiarsku a Česku/. Turecká radosť z premiérového vedenia na šampionáte, ale vydržala len štyri minúty. Dieru v obrane Turkov využil Podolski a naservíroval parádnu prihrávku na prednú tyč, kde už čakal pripravený Bastian Schweinsteiger, presne ako to bolo v zápase s Portugalskom.
Suma sumárum – Turci viedli na šampionáte teda dovedna 13 minút a dotiahli to až do semifinále. Mohli by ste sa hrabať v historických “análoch“ až do zblbnutia – niečo podobné by ste tam hľadali márne.
Aj po vyrovnávajúcom góle, boli naďalej aktívnejší reprezentanti z krajiny “polmesiaca“ no viaceré sľubné akcie nedokázali dotiahnuť do úspešného konca.Takmer zahrmelo na opačnej polovici, keď sa otvoril priestor na pravej strane Tureckej obrany a Podolski prestrelil Recberovu bránu z veľmi dobrej pozície. V závere polčasu sa nepríjemne zrazili hlavami Rolfes a Ayhman. Oboch museli narýchlo zašívať, prvý menovaný sa už na trávnik nevrátil – striedal ho cez polčas Frings. Počas ich absencie mali niekoľko útočných závarov pred Lehmanovou bránou Turci.
Druhý polčas trochu stratil na svižnosti a estetike. Navyše jeho druhá časť bola sprevádzaná častými výpadkami televízneho prenosu, pre nepriaznivé podmienky počasia. Nemci miestami vyrovnávali hru, no nebezpeční boli viac Turci. V 79 minúte však prišla hrúbka Tureckého gólmana a Klose zariadil Nemcom vedenie. Asi málokto ešte veril Turkom, že po štvrtý krát v rade dokážu skórovať na záver zápasu. No tí sa opäť dočkali – Sabri poslal z dolného rohu šestnástky prihrávku na Semiha Senturka a ten vyrovnal, len 5 minút pred koncom stretnutia. Podiel viny na góle mal okrem obrany Nemecka aj brankár Lehman, ktorý si neustrážil priestor pri tyčke a uľahčil tak Senturkovi robotu.
Tureckí fanúšikovia na čele s tancujúcim Fatihom Terimom boli vo vytŕžení a všetko nasvedčovalo tomu, že zápas sa posunie do predĺženia. V nadstavenom čase však Nemecko spasil obranca Lahm, ktorý tak odčinil chybu pri vyrovnávajúcom góle Turecka. Zázrak sa už nekonal a tak si vo finále zahrajú Nemci. Budú ho hrať už po šiesty krát – tri krát doteraz zvíťazili.
Fandil som Turecku – za výkon si zaslúžilo postúpiť – ale ako dobre vieme, tak futbal sa hrá na góly – no a to vedia dobre najmä Nemci, keďže Turkom predviedli lekciu z efektivity.
Však posúďte sami:
NEM – TUR 3-2 /1:1/
Držanie lopty 46 - 54
Strely na bránu 3 - 11
Rohové kopy 2 - 8
