Pôvabný, nežný a tajomný

Okolo roku 300 pred Kristom osídlili toto územie Galovia z kmeňa Parisov a o 248 rokov neskôr dobyli kraj Rimania a pomenovali ho Lutetia Parisiorum ( Barinaté miesto ). V tom čase bol osídlený len dnešný ostrov na Seine Ile de la Cité ( ostrov Cité ), na ktorom stojí katedrála Notre-Dame. Bolo to práve tu, kde sa začal náš výlet po pamätihodnostiach. Výstavba rímsko-katolíckeho Chrámu Matky Božej, postavenej v gotickom štýle, sa odohrávala v rokoch 1163 – 1345. Sprvu ma základná fasáda s hlavným vchodom príliš neohúrila, až neskoršia plavba loďou po Seine mi potvrdila, že je to gigantická stavba hodná starých majstrov. Parížsku katedrálu preslávil najmä Victor Hugo svojim románom, ktorý vraj napísal, aby primäl ľudí k jeho rekonštrukcii.

Pešia prechádzka pokračovala Latinskou štvrťou, obhliadkou Sorbonne a Panteónu, pred ktorou sa študenti v kruhu hrali akúsi hlučnú hru. Áno, táto štvrť patrila odnepamäti študentom a intelektuálom.

Ale to nás už čakal ďalší skvost - Luxemburské záhrady s majestátnym palácom, pred ktorou je veľké jazierko s fontánou. V jazierku sa plavilo množstvo stavebnicových plachetníc a doprovod im robili živé kačky. Upravený trávnik, kvety a zastrihnuté koruny stromov boli neoddeliteľnou súčasťou parku.

Prechádzka po nábreží Seiny má svoje neopísateľné kúzlo. Nielen pre skutočnosť, že sa dá zísť schodmi priamo k brehu rieky a posedieť si na lavičke, ale i pre rôznych pouličných predavačov, ktorí ponúkajú antikvariátne produkty v jednotne postavených stánkoch. Môžete sa prehrabávať v starých knihách a časopisoch venovaných umeniu, prezerať si obrazy alebo kúpiť suvenír.

Na jednom z mostov si milenci založili pred pár rokmi tradíciu, že zavesia zamknutý zámok na pletivový múrik na znak lásky. Zámky od výmyslu sveta sa trblietali v slnečnom svetle a dúfam, že ich vzájomná láska časom nevyprchala. To sme sa už blížili k miestu starovekého hradu, ktorý bol postavený v roku 1160. Tento hrad nazvali Louvrom. Až od polovice 16. storočia sa na hradnom mieste stavalo renesančné sídlo vladárov, ako ho poznáme dnes. Prvotným cieľom bolo spojenie s protiľahlým palácom Tuileries ( po vypálení dnes už neexistuje ) a v roku 1559 sa Kataríne Medicejskej podarilo komplex prepojiť. Ako milovníčka záhrad tu dala postaviť aj záhrady ( postavila aj Luxemburské záhrady ). Louvre je impozantné. V strede palácového komplexu na jeho nádvorí stojí sklenená pyramída, ktorá tvorí hlavný vstup do zámku. V ňom je umiestnené jedno z najväčších múzeí sveta Musée du Louvre so starovekými exponátmi, skulptúrami, umeleckými predmetmi a obrazov umelcov všetkých čias. Pochopiteľne sa azda najväčšiemu záujmu tešila Mona Lisa od slávneho Leonarda Da Viciho.

Na konci záhrad sa v centre Place de la Concorde ( Námestie Svornosti ) týči honosný Obelisk. Pochádza z chrámu v Luxore ( bol vyrobený v 13. storočí pred Kristom ) a v 19. storočí nášho letopočtu ho daroval egyptský miestokráľ francúzskemu kráľovi na počesť vzájomnej úcty a priateľstva. Dnes pred ním stojí žena zabalená v zlatistom rúchu s maskou egyptských faraónov a ak jej hodíte mincu do plechovky, tak sa vám pokloní...

To už prechádzame po známom bulvári Champs- Elysées ( Elyzejské polia ). Luxusná avenue so širokými chodníkmi po oboch stranách je obsypaná kaviarničkami a obchodmi. Deň sa chýlil ku koncu, takže svetlá reklám, áut a semaforov rozohrali čarovnú pieseň. Na konci ulice sa hrdo týčil Arc de Triomphe ( Víťazný oblúk ), ktorý dal postaviť na svoju večnú slávu Napoleon Bonaparte. V strede pod oblúkom je hrob neznámeho vojaka s večným ohňom, kde sa konajú rôzne vojenské oslavy. Mali sme to šťastie, práve sa jedna konala. Víťazný oblúk je výnimočný aj tým, že tu ústí osem ulíc a všetky dopravné prostriedky sa v tomto obrovskom kruhovom objazde bez pravidiel málokedy zrazia.

Keď postavil Gustáv Eiffel 324 metrov vysokú kovovú vežu a v roku 1889 ju uvedol do prevádzky ako symbol Svetovej čestnosti, nikto netušil, akú popularitu si získa. Pôvodne ju mali rozobrať, našťastie sa tak nestalo a tak sme si mohli vychutnať nádherný obraz na osvetlenú architektonickú dominantu mesta z Place du Trocadéro. Druhý deň sme sa kochali výhľadom z veže a prechádzkou po Champ de Mars ( Marsové polia ), ktoré sa nachádzajú pod vežou.

Paríž má v sebe čaro neustálych objavov. Či ide pamätník lady Diany, najmodernejšiu štvrť La Défense alebo Invalidovňu s pozlátenou kopulou, ktorá je vidieť z večne bielej rímsko-katolíckej baziliky Basilique du Sacré-Coeur ( Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca ) v bohémskej štvrti Montmartre s maliarmi po uliciach ponúkajúcich svoje umenie. Na tomto rovnomennom kopci sa nachádza slávna Moulin Rouge ( Červený mlyn ), ale i štvrť Pigalle s erotickými shopmi. Práve táto ulica bola najšpinavšia, akú sme videli.

Nedá sa nespomenúť Chateau de Verailles ( Zámok vo Versailles ), ktorý bol v časoch najväčšieho rozmachu ríše kráľovským sídlom. Preslávil ho najmä márnomyseľný Ľudovít XIV. nazývaný Kráľ Slnko, ktorého nadživotná socha na koni pred zámkom víta všetkých návštevníkov. Versailles je nádherný zámok s menšími miestnosťami ako Louvre a tým pôsobí útulnejšie. Možno je to aj bohatým zariadením a obdivuhodnou zbierkou obrazov. Klenbovitá zrkadlová sieň s oblokmi na jednej a zrkadlami na druhej strane je architektonickou ozdobou zámku, ale jeho záhrady predčia všetky očakávania. Z hlavnej terasy sa ide dolu schodmi k Latoninej fontáne, za ktorou je Kráľovská alej so stromami a bludiskom po stranách. Na konci je úchvatné súsošie v jazierku, tzv. Apolónový vodomet.

Paríž... Ospevovaný básnikmi, maľovaný maliarmi a popísaný udalosťami vekov. Dalo by sa povedať, že mesto ako každé iné, a predsa má v sebe niečo krásne a neopakovateľné, čo sa nedá vyjadriť slovami. Paríž je pôvabný, nežný a tajomný. Taký navždy zostane v mojom srdci.