Galko, Ucho a strata súdnosti

Nie som naivný, aby som si myslel, že v našom demokratickom zriadení neexistujú „uši“. V súčinnosti s políciou s nimi pracuje aj VOS ( Vojenské obranné spravodajstvo ), ktoré má za úlohu čeliť rizikám z vnútra štátu, ako je napríklad terorizmus či ochrana zvrchovanosti. Tu sa vynára otázka, akým spôsobom boli dotknutí novinári hrozbou pre tento štát, ak kontrarozviedka iniciovala a trenčiansky sudca odobril tento postup ? Toto je totiž jediná legitímna otázka v celej kauze. Ak to nie je niekomu známe, tak VOS získavalo informácie nielen od odpočúvaných novinárov v kauzách z Ministerstva obrany, ale zhromažďovalo aj údaje, ktoré s nimi nesúviseli. Ak však VOS získavalo informácie nevojenského charakteru, malo na to právo ? Na tieto činnosti máme predsa políciu a SIS.

Plná podpora ministrovi z jeho materskej strany je typickou stratou súdnosti, s akou sa v našich politických vodách často stretávame. A Galko sa namiesto vysvetlenia uchýlil k ničnehovoriacemu vyhláseniu a zdupkal pred legitímnymi otázkami novinárov. Už jeho prístup potvrdil maslo na hlave. Svoj postoj zaujal ako zvyčajne aj Fico, keď zlomyseľne vyhlásil, že Galkovi akosi narástli uši z toho odpočúvania. Aké typické pre naše politické stáda.

Či sa to niekomu páči alebo nie, z Galka je politická mŕtvola a nič na tom nezmení ani dôkladné vyšetrovanie. Podobné zlyhanie ministra, kontrarozviedky ( resp. sudcu ) je v demokratickej spoločnosti neprípustné a bolo by smutné, ak by sa ľudia, ktorí robia svoju prácu, báli. Tak ako hrdinovia Kachyňovho filmu.