Kto udrží pero v ruke, tak píše, kto sa naučil klikať myšou, tak zdieľa. Píšu o všetkom, zdieľajú všetko. Mnohí sa naučili rozprávať zdieľaním a tak bez rozmyslu šíria na sociálnych sieťach podsunuté cudzie bludy. Ich názor na všetko sa opierajú o nepravdivé alebo vymyslené správy. Nevedia pracovať s informáciami, ani ich vyhodnocovať, nezamýšľajú sa nad významom, kontext im nič nehovorí.
Rýchlo sa naučili virtuálnym emóciam, neuvedomujúc si, že konšpiračnému zdroju ide len o vyvolanie vášní a hnevu. Prečo však títo „zdieľači“ používajú emočný budzogáň a trieskajú ním ostatných po hlave ? Pre mnohých z nich je táto otázka nezmyselná, toto je predsa ich názor. Síce ho napísal niekto iní a vôbec sa nemusí zakladať na pravde, dôležité je, že im brnkol po strune a súhlasia s touto lžou, polopravdou, negatívnou emóciou. A tak slabší na duchu z-emočnejú viac a tým silnejším ešte viacej zhrubne koža.
Z komentárov pod článkami či zo sociálnych sietí sa denne valia ako morové rany desiatky, stovky nezmyslov. Sme svedkami dezinformačnej záplavy, kedy sa racionalita a zdravý rozum vytráca.
Ťažko sa dostať do hláv týchto ľudí... Títo internetoví „hľadači pravdy“ sú asi vnútorne nespokojní a nešťastní. Zrejme aj nainfikovaní zlobou a nenávisťou. Hľadajú svoj priestor a našli ho na nesprávnej adrese. Rozprávajú o názoroch ( veď je demokracia ) a pravdou je, že určite majú právo aj na hlúposť, ale zabúdajú, že všetko, čo človek robí, musí byť v symbióze so zodpovednosťou. Na zodpovednosť všetci zabudli. A možno sú títo rozsievači len prehnane dôverčiví a naivní, keď uveria všetkému, čo čítajú.
Chápem, že sa skutočne nedá zabezpečiť, aby všetci na sociálnych sieťach alebo v komentároch pod článkami používali rozum. Ale treba ich na to slušne upozorňovať.
