Žijeme si v našej bublinke, nadávame na celý svet a okolie, ľutujeme sa a vždy nám to dobre padne. Krivdu predsa treba pestovať.
Naša viera v hlúposti je obdivuhodná, a keď sa dostaneme na myšlienkove rázcestie, tak je najlepšie úpenlivo vyhľadať svojho vodcu, ktorý nám povie, čo je zlé a čo dobré. Navzdory tomu, že to mnohokrát sami rozoznáme, potrebujeme silnejší hlas, potrebujeme sa lepšie vyznať vo veciach, potrebujeme zlegitimizovať vlastný názor. A napokon... veď ten dotyčný nám to tak dobre vysvetlí... on tak vždy pekne rozpráva... Načo nám je teda vlastný rozum..?
Zoslabli sme. Naše sebavedomie sa vytratilo. Hlúpneme.
Máme politikov, ktorí sa v nás neustále snažia pestovať krivdu. Ohýbajú nás, masírujú demagógiou, spoliehajú sa na našu krátku pamäť. A my sa necháme...
Počas svojich vlád považoval Robert Fico robenie politiky na ulici za nelegitímne, teraz vyháňa ľudí do ulíc...
Pripadá mu morálne, keď sa na samote u lesa jeho advokátska elita dohaduje, že hodia kompromitujúcu politickú nomináciu na zosnulého Lučanského, z ktorého nedávno robili martýra...
To je morálka! Fico však oveľa lepšie pozná národ než lenivý Pellegrini, technokratický Sulík, populistický Kollár, stratená Remišová, nepríčetný Matovič alebo ten pomotaný Mazurek. Oveľa lepšie než samozvaný otec národa Mečiar. Fico nepotrebuje program, stačí mu pestovať v ľuďoch krivdu, že mu všetci ubližujú a on je jediný, ktorý ukáže cestu z bahna. Podľa tejto logiky sa môže Fico priznať k vražde, jeho preferenciám to neuškodí.
Voľakedy sa snažil v ľuďoch prebudiť ľútosť Mečiar, keď sa plačlivým hlasom lúčil. Dnes Fico kydá na všetko a všetkých, lebo si zachraňuje vlastnú kožu, a keď bude najhoršie, začne sa ľutovať. A onedlho zahrá na podobnú strunu egomaniak Matovič. Robili to, robia to a budú to robiť.
A kto je vinný? Ľútostivý, ubitý národ, ktorý im vždy všetko zožral a zožerie.
Takto sme dopadli!
