Kto koho dobieha

Zodpovednosťou štátu by malo byť nepripustenie bezbrehého zadlžovania sa na úkor ďalších generácií. Ako sa v praxi chovali niektoré krajiny vidno pri súčasných problémoch Grécka. Ich politika bola tá najjednoduchšia, aká mohla byť – užívať si života na úkor svojich detí, aj za cenu prázdnej štátnej pokladnici. Súčasné protesty obyvateľov dotknutej krajiny sú len sebeckým prejavom naučenej nenažranosti od vlastných politikov. Jasné že v prípade Grécka ( a iných eventuálnych problematických krajín ) nesie veľkú vinu aj pštrosia politika EÚ. Zahľadená do vlastnej megalománii zabudla, že spoločenstvo tvoria jednotlivé štáty...

Ratingové agentúry ukazujú prstom na postihnuté krajiny a všetko, čo podnikajú krajiny EÚ na čele s Francúzskom a Nemeckom, sa v podstate dá považovať za de facto bankrot. Ekonomiku neoklame nikto.

A všetko to má pôvod v jednom jedinom. Politici by mali konať zodpovedne a vidieť ďalej ako len jedno volebné obdobie, robiť reformy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou prežitia rozbehnutého tretieho tisícročia a neplytvať peniazmi daňových poplatníkov. Naša krajina sa po chvíľke tápania v minulom volebnom období neustále snaží udržať verejné financie nad vodou. Ľudia ťažko znášajú toto večné uťahovanie opaskov a šomrú na rovnaké výdaje a nižšie príjmy, ale poväčšinou chápu nevyhnutnosť zdravej ekonomiky.

Nemali by sa aj politici v „západných krajinách“ pustiť do bolestných reforiem ? Nemali by aj oni pristúpiť zodpovedne k riadeniu vlastnej krajiny a svojimi rozhodnutiami neohrozovať krehkosť menovej únie ?

Kto koho teda dobieha ?