Tieto slová vyriekol pred svojou tragickou smrťou v roku 1932 Tomáš Baťa. Už vtedy bolo zrejmé, že skutočnou príčinou svetovej hospodárskej krízy je kríza charakteru a morálky. Už vtedy padala vina na hlavy bankárov a finančných inštitúcií, ktorí si vedome vytvárali neúmerné zisky v čo najkratšom čase bez ohľadu na dopady budúcich generácií. Kapitálová chobotnica s významným prispením politikov postavila svet pred hospodársky kolaps.
Dnešný svet sa zmieta v podobnej recesii, možno ešte väčšej. Opäť sú na scéne nenažrané peňažné inštitúcie, opäť im posväcujú pôdu pod nohami politické špičky svetových mocností. Podvody, lži a prekrucovanie skutočností sa stali ich pracovnými nástrojmi a nikto z nich nie je schopní povedať ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty, pravdu.
Každá krajina by mala začať od seba. Zmeniť svojich architektov štátu, ktorí už dávno nemajú čas riešiť problémy voličov, lebo ich pohltil vlastný prospech a opojná chuť moci. Alebo si niekto myslí, že súčasní svetoví politici, stretávajúci sa v Bruseli, dokážu pozdvihnúť vlastnú zbedačenú mravnosť ? Totiž jediné, čo teraz potrebujeme je „vyšší princíp mravný“...
Potom budeme mať šancu.
Mravná bieda ako príčina
„Prelom hospodárskej krízy ? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“
