Poďme voliť mecenášov. Snáď naposledy.

Neustále sa diskutuje o financovaní politických strán. Platiť ich z našich daní ? Nechať ich napospas všemocnému trhu ? Názory na to môžu byť rôzne, pravdou je fakt, že súčasný model umožňuje oba varianty. Lenže systém potrebuje zmenu. O túto zmenu si prosia politické strany svojou vlastnou nenažranosťou. A táto nenažranosť sa vinie ako červená niť celou Gorilou...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Mnohé ekonomické kauzy priamo súvisia s financovaním politických strán. Politici našimi hlasmi vo voľbách vždy odovzdali časť ekonomickej moci svojim mecenášom. Ako prejav vďaky. Cez štátne zákazky doja slovenskú kravičku, až sa táto zmieta v smrteľnom kŕči. Robia to všetky politické strany, bez výnimky. Potrebujú stále viac peňazí...

Čo majú spoločné Jozef Brhel, Jozef Kopecký, Ján Gabriel, Juraj Široký, Ľubomír Blaško, Martin Glváč, Miroslav Výboh, Vladimír Poór, Ivan Kiňo, Fedor Flašík, Ján Kasper, Ivan Weiss, Alexander Beljajev, Jaroslav Haščák, Sidónia Bartová a mnohí ďalší ? V minulosti aj v súčasnosti sú to medializovaní údajní mecenáči rôznych strán. Títo bohatí ľudia berú svoje sponzorstvo ako investíciu a pochopiteľne napokon žiadajú odplatu. A politici im to radi splatia štátnymi zákazkami.

Mecenáši sú previazaní naprieč politickým spektrom. Dávno pochopili, že sa neoplatí financovať jednu stranu. Čo ak by nevyhrala ? Takto majú istotu, že nech vyhrá pravica alebo ľavica, oni budú vždy prosperovať.

Verím, že tlaky na transparentné financovanie politických strán budú pokračovať aj po voľbách a príjmu sa rozhodnutia, ktoré obmedzia vzniku nových Goríl.