Nech je tak či onak, odbory majú svoje opodstatnenie v spoločnosti, ale musia zo seba zhodiť nálepku pätolízača strany Smer. Ako inak si vysvetliť tichú spokojnosť počas minulej vlády. Ak vtedy najsilnejšia vládna strana posilnila postavenie tripartity na úkor zamestnávateľov, podporila aj úpadok tvorby nových pracovných miest. Odborárskym bosom to za zeleným stolom vyhovovalo, hoci sa v konečnom dôsledku všetko obrátilo proti pracujúcim. Nezamestnanosť rástla, a ak je toto prosociálne cítenie, tak neviem.
Odborárska logika má stále vážne trhliny. Na jednej strane sú proti prepúšťaniu, na strane druhej podporujú také zmeny, ktoré vedú k prepúšťaniu. Mali by si uvedomiť, že nemôžu byť proti všetkému, čo stredopravé zoskupenie navrhuje.
Súčasné štandardné postupy KOZ je zasadnúť za rokovací stôl a zároveň spustiť štrajk. Poprípade postup vylepšia, najprv zvolajú štrajk a potom rokujú. Nehľadiac na to, že ich vyjadrenia v rôznych televíznych debatách sú nejasné a zavádzajúce. Presne ako politické strany.
No, neuživili by sme aj SOSákov ?
SOS - nová politická strana
Mala by vzniknúť nová politická strana SOS – Slovenská Odborová Strana. Dá sa polemizovať o skratke SOS, ktorá evokuje slovíčko sosať alebo vyciciavať, ale to je náhoda. Odborári si jednoducho zaslúžia mať svoju politickú stranu. Ich snaha založiť ju, by bola korunovaná úspechom v budúcich parlamentných voľbách a so Smerom by vytvorili jednoliaty šík, možno s ústavnou väčšinou. Samozrejme, za predpokladu, že počet ich sympatizantov je ozaj okolo pol milióna, ako sa chvália. Oficiálny počet je stále zahmlený, ukrytý pod rúškom tajomstva. A možno by vo voľbách celý projekt stroskotal, lebo by sa zistilo, že stranu SOS reálne podporuje mizivé percento.