Blahove primitívne vlogy útočiace na najnižšie ľudské pudy so zámerom destabilizovať krajinu, Čížove slovné ekvilibristiky povedať čo najviac slov bez akéhokoľvek významu, Bugárove vajatanie o chápaní nepochopiteľných veciach, Hrnkova arogancia s píšťalkou v hube, Ficove dokonalé pominutie mysle, Tomášov aktuálny výrok, že keď máte v rukách moc, rýchlejšie dokážete veci pozametať pod koberec, neslávny výrok nebohého Pašku vyhraj voľby a môžeš všetko, či Dankove myšlienkové výrony sú len malou ukážkou úrovne koaličného zboru.
Vládni poslanci čoraz chabejšieho intelektu sa stratili v parlamentných katakombách lenivosti čítať vlastné návrhy zákonov, za ktoré dvíhajú labu, a následných vykrúcačkách, prečo by si o nich ľudia nemali myslieť, že sú hlúpejší než hlúpa žena z Dobšinského rozprávky. A tak sme svedkami politických absurdít ako vystrihnutých z denníka majora Terazkyho.
Pilinami vyplnená mozgová dutina vládnych poslancov je v poslednom čase komickou fraškou, svet týchto zvolených kreatúr je úplne mimo realitu. Omylom zakázané cudzie hymny sú príbehom čistokrvnej tuposti, akú len dokáže vypotiť táto vládna koalícia. A Dankov prísny apel na prezidenta, prečo nevrátil zákon dostatočne rýchlo je pokračovaním slaboduchosti a mentálnej výbavy samozvaného kapitáňa.
Panie poslankyne, páni poslanci, presne podľa svedomia a vedomia. Otázkou je, či máte nejaké svedomie a či ste pri vedomí...
