Anomálií v našom štáte je neúrekom. Napríklad beztrestnosť politikov, ktorí v mene výsledkov volieb stratili súdnosť, okamžite ich opantala moc, a tvoria rozhodnutia, ktoré idú proti vlastným obyvateľom. Paradoxom je, že blížiacimi voľbami zabudnú na príkoria, ktoré spôsobili a s nadšením sebe vlastným sa opäť uchádzajú o priazeň.
Aby som bol korektný, velikášstvom trpia aj bezmenní úradníci, ktorých si politici dosadia na nižšie stupne riadenia štátu, a ktorí svojou usilovnou, mravčou prácou pri vymýšľaní a pilovaní pokrútených zákonov, nelogických vyhlášok a predpisov, ktoré majú vykonateľnosť len na papieri, znepríjemňujú život občanom.
Nuž, položme si len niekoľko otázok, na ktoré úradníci nechcú odpovedať.
Je normálne trestať existenčnou pokutou vodičov nákladných áut, ak nezaplatia 2-3 kilometre mýtneho ?
Je normálne, aby spolitizované populistické riešenie problémov spôsobilo nemalé škody občanom a finančnú ujmu museli zaplatiť oni ?
Je normálne, aby mal občan problémy s gramotnosťou pri výkone komunálnej politiky ?
Je normálne, aby čierne stavby vyvolených rástli ako po daždi namiesto toho, aby prišli buldozéry ?
Je normálne, aby manažéri krachujúcich štátnych podnikov dostávali nehorázne odstupné ?
Je normálne, aby poslanec po skončení volebného obdobia dostal odstupné, hoci jeho mandát bol na dobu určitú ?
Je normálne, aby sa štát nedokázal vysporiadať s mafiánskymi a inými kriminálnymi živlami a dával im možnosť obštrukcií ?
Otázok je mnoho a odpovede neprichádzajú. Všetci štátni úradníci by si mali uvedomiť, že štát má predovšetkým slúžiť občanom a nie naopak. Lebo nemusíme byť ani vesmírni návštevníci, aby sme nechápali, čo sa to tu s tým spoločenstvom deje...
Anomálie v tomto štáte
Čo by asi dnes napísali vesmírni návštevníci ako srdečný pozdrav ze zeměkoule. Možno by to vyzeralo takto : „Ľudia sú spoločenské tvory. Žijú v skupinách. Časom sa skupiny rozrástli. Tých ľudí musel niekto spravovať. A tak si vymysleli štát. Väčšina ľudí razom zabudla, že štát sú stále ľudia v spoločenstve.“