Cesta na cintorín

Moja cesta na cintorín je relatívne dlhá, ale počasie bolo dušičkovo príjemné, tak som šiel pešo. Ako mnohí z nás mám na mieste večného odpočinku svojich príbuzných, kamarátov a známych a považoval som za potrebné sa podeliť s nimi o kúsok svojho času.

Písmo: A- | A+

Ešte som nevyšiel zo sídliska, keď som prechádzal popri malej útlej žienky v dôchodkovom veku ako čaká pri ceste na svojho syna v strednom veku, ktorý sa blížil k nej. Podľa chôdze sa dalo usúdiť, že si opäť riadne vypil. Ako prichádzal k nahnevanej matke, tá sa doňho pustila, že či sa nehanbí a strelila mu riadnu facku. O dve hlavy vyšší chlapisko sa nezmohol na slovko a poslušne bez slov cupital za matkou, ktorá nahnevane trielila domov. Pomyslel som si, či tá výchovná facka neprišla neskoro. Alebo to bola odjakživa súčasť výchovnej metódy? V každom prípade sa z jej syna stal miestny opilec, ktorý sa určite onedlho prepije na druhý svet a pribudne mu ďalší sviatok – Pamiatka zosnulých.

Možno tak podobne dopadne i vodič autobusu, ktorého som videl o päť minút chôdze neskôr. Letel s prázdnym autobusom po hlavnej ulici ako šialený, jeho šťastím a šťastím pre ostatných bolo, že cesta bola v tej chvíli prázdna. Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by prišlo ku kolízii.

V polovici cesty som zastavil pri prechode pre chodcov a čakal, kým ma pustia autá. Premávka hustla, čo bolo neklamným znakom, že sa blížim k cintorínu. Prišiel ku mne mladý chlapec so slúchadlami v ušiach a predpokladal som, že zastaví aj on. Opak bol pravdou, zaujatý svojou hudbou sa pustil cez cestu. Zakričal som na neho, ale jeho pesnička bola silnejšia. Brzdy prvého auta zapišťali a druhé auto to skoro nezvládlo. Chlapec sa spamätal a zmeravel. Odľahlo mi, nikomu sa nič nestalo.

Vkročil som na cintorín a neustále premýšľal o tom, ako nás mŕtvi stále nedokážu naučiť, aby sme si vážili svoj život. Určite sú plné cintoríny podobných opilcov, autobusákov alebo mladých chlapcov, ktorí zabudli na krehký rozdiel medzi bytím a nebytím a ich niť života sa pretrhla zbytočne. Tým mŕtvym to však nemám za zlé. My, živý, by sme si mali uvedomovať nebezpečenstvá a poučiť sa z osudov iných.

Pristúpil som ku kamarátovmu hrobu a zapálil sviecu. Mal iba tridsať rokov, keď vošiel autom na železničné priecestie a na druhú stranu sa už nedostal...

Miroslav Makyta

Miroslav Makyta

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  254
  •  | 
  • Páči sa:  1 225x

Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík:  Film a literatúraRecenzieTvorbaMiesto pre životSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

109 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu