Správa o stave spoločnosti z pohľadu občana II.

Pravdou je, že v septembri začala nová televízna sezóna ( termín, ktorý sme rýchlo prebrali zo západnej kultúry a osvedčuje sa i u nás – takže aj debilné programy budú mať zelenú, pokiaľ ich nevypne aj posledný zdegenerovaný divák ). Lídrom vysielania je súťaženie talentov z oboch bratských republík a ich neustále podsúvanie divákovi mnohokrát do týždňa. Už sa neobávam budúcnosti, lebo krajina s toľkými talentami sa nemusí báť...

Na sociálnych sieťach sa lámu rekordy v počte užívateľov, všetko v záujme komunikácie medzi ľuďmi. Hlavne facebookovský ošiaľ je neuveriteľný. „Idem von.“ A piatim ľuďom sa to páči...

Politici a ich dvorní si rozoberajú hospodársky vplyv, poniektorým došli ľudia, tak hľadajú na inzeráty. Blížiace sa referendum celý národ odpisuje akoby zabudol, že je to práve on, ktorý môžu prispieť k jeho úspechu. Ale zrejme o to nemá nikto záujem, dokonca aj iniciátori zabudli nominovať svojho zástupcu.
Chovanie poslancov sa mení v hrubozrnné hulvátstvo, je neuveriteľné, že prvú facku uštedrila žena. Keďže náš parlament vo svojej ľudomilnosti nepočítal s podobnou situáciou, mohol udalosť zobrať len na vedomie a basta. Žeby sme sa dožili aj bitky ..?

Smutnou kapitolou je čierny pondelok obetí strelca na predmestí hlavného mesta. Pohnútky jeho konania zostanú nevysvetlené a môžeme sa len domnievať, že za všetkým stoja susedské problémy. Ak to bol ten motív, malo by to byť pre obyvateľstvo výstrahou a začať sa k sebe chovať slušnejšie a tolerantnejšie. Zatiaľ kolujú e-mailom len nemiestne vtipy na túto tému...

Nuž, toto je naša spoločnosť. Najlepšie by bolo osobne sa stretnúť so susedom, srdečne sa porozprávať a pochváliť sa talentom, že som namaľoval portrét svojho milujúceho syna...