Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík: Film a literatúra, Recenzie, Tvorba, Miesto pre život, Súkromné, Nezaradené
Argumenty voličov, že sú zhnusení z politiky predsa nikomu nedáva dôvod voliť fašistov. Tiež sa mi nepáči korupcia a iné problémy v krajine... ale to neznamená, že rezignujem na demokratické princípy ako také.
Ficove ťaženie proti korupcii je prinajmenšom úsmevné. S maslom na hlave, v čele strany, ktorá má korupčné správanie v DNA, sa stáva komickým bojovníkom proti tejto pliage.
Tak sa nám tu rozmáha inštitút účinnej ľútosti. Nuž, očistime sa, národ slovenský, popriznávajme sa, doplaťme a budeme čistí.
Firma by mala byť aj sociálna entita, nielen ekonomická. Zvykli sme si, že firmy sú len na zarábanie peňazí a opomenuli sme, že vo firme kde funguje ľudský prístup sa dosahujú lepšie výsledky.
Bola raz jedna škola, do ktorej nastúpil prváčik. Z prváčika Danka sa časom stal „človek z praxe“. Jeho ambície však boli vyššie a tak sa stal politikom.
Dôrazne žiadam tento štát, aby vyriešil bytovú otázku nášho premiéra ! Je dehonestujúce, aby Robert Fico nemal riadne reprezentačné bývanie, musel si platiť nájom, hoci aj dobrovoľne, a bol nútený bývať u obvineného developera...
Fico sa rád oháňa názorovou kontinuitou. Všetkým je jasné, že sa prispôsobuje prieskumom, hoci neustále deklaruje opak. Posledný názorový posun v amnestiách je toho dôkazom.
Keď sa budú prijímať rozhodnutia z pohľadu našej mladej demokracie len v záujme pomaly dekadentných politických strán, niet sa čomu diviť, že extrémistické zjednodušené riešenia spoločenských problémov budú mať navrch.
Bolo len otázkou času, kedy sa Fico rozhodne odvolať Holjenčíka. Urobili to sofistikovaným spôsobom, tzv. „samoodvolaním“, hoci je každému jasné, odkiaľ prišiel podnet. V mene vyšších záujmov.
Ťapkajme si, hrdá Slovač, v tejto reorganizačnej vlasti a dekomplexnej situácie, poprípade revitalizácie a inej cie, sa možeme pozastaviť nad mnohými negatívnymi inšpiráciami súčasnosti, ktoré nás vedú ku komplexnému zlyhávaniu.
Vzdelaný chlapec z luxusného bytu zrejme zabudol, aký systém funguje v demokracii. Že každý má svoje miesto, legitímne zvolený parlament, vláda, opozícia, ďalej súdna moc či siedma veľmoc.
Slovensko má mnoho káuz, ktoré traumatizujú spoločnosť. Posledné udalosti okolo Gorily svedčia o tom, že ani táto nebude nikdy uspokojivo vyriešená.
História sa nikdy nemýli. Kto povýši skromnosť, ľudskosť a demokratické princípy nad zlo, nenávisť, moc a korupciu, ten vždy v povedomí ľudí zvíťazí.
V nových podmienkach si socialisti rýchlo našli cestičky ako budovať a zveľaďovať svoj kapitál. Z komunistického režimu vylepšili a zdokonalili princíp vzájomnej ochrany.
Spomeňte pred stúpencami vládnej koalície kauzu z Galanty a oni spustia, že tá poslankyňa stratila rozum, keď vytiahla na svetlo božie takú hroznú kauzu, že predsa polícia zrozumiteľne vysvetlila prečo prerušila vyšetrovanie.
Hmm. Blížiacim sa koncom volebného obdobia lúpežné nájazdy silnejú. Nebyť v budúcej vláde by bola katastrofa. Zvykli si na plné bruchá... Tak sa mi vidí, že ako úplatok pre voličov nebudú stačiť ani tri sociálne balíčky...
V princípe je úplne jedno v akej sme politickej strane. Začíname pochlebovaním a máme dokonale vyvinutý vlezprdelkovský syndróm.
Na Slovensku by sme sa mali vážne zamyslieť nad novou menou. Euro sa často otriasa v základoch, jeho hodnota je nestabilná a priznajme si to, niektorí spoluobčania s nostalgiou spomínajú na staré „dobré“ časy...
Som obyčajná sestrička v nemocnici. Nepoznám pokrútené paragrafy, vytáčajú ma neustále zvyšujúce nároky na moju prácu a musím platiť hypotéku...
Včera som sledoval predsedu Smer-u Fica na ich sneme v Nitre. Plamenným prejavom ohlásil tretí sociálny balíček. Ťapšáci mu nadšene ťapšali, Fico sľuboval aj v prvej osobe jednotného čísla a ja som prežíval prednovembrové déjà vu.
