Ocik, foťo, otec.

Najskôr to bolo ocko, časom oci, v puberte foťo, a dnes, dnes OTEC. Stojím pred tebou, podávam ti ruku aby som ti zablahoželal. Tvoj pevný stisk tvojich pracovitých rúk mi hneď dáva najavo tvoju vďaku už len za to, že pred tebou stojím. Pozeráme si navzájom do očí. Nemuseli by sme si povedať nič, vôbec nič, vo všetkom máme jasno. No mne to predsa len nedá a začínam rozprávať. Nie, nemám pripravenú žiadnu reč.... čerpám z námetov minulosti a prítomnosti, čerpám z našich spoločných zážitkov. Premieňam na slová to, čo v tejto chvíli prežívam, to čo mám ako sa povie na srdci.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Prežili sme veľa. Chvíle, keď som ťa pevne držal za ruku, keď si ma nosil na pleciach, keď si ma na základnej škole chránil pred pubertiakmi (od vtedy sa ma všetci báli). Samozrejme, ako v každom vzťahu, nie všetko bolo a je ružové. Niekedy si teda riadne lezieme na nervy. No myslím, že to patrí k životu. Prežil si toho veľa. Ako každý človek, aj ty si mal slabšie a silnejšie chvíľky. No dnes, dnes pred tebou stojím a ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa urobil. Ako keď si mi vyrobil sekerku s koženým púzdrom na výlety a všetci mi ju závideli. Ďakujem ti za tvoju lásku. Tvoj pevný stisk ruky a slzy ktoré máš práve v očiach ma len ubezpečili o tom, čo jeden pre druhého znamenáme. Ďakujem že si tu bol, si a pevne verím že ešte dlho pre mňa budeš. Ľúbim ťa, ľúbim ťa takého ako si. Ďakujem ti, OTEC.