volám sa miško hroššo. mám 19 rokov a žijem vo svete, ktorému nerozumiem, vo svete, ktorý nerozumie mne. zatiaľ mi to neprekáža. zatiaľ sa vyžívam v tom, žesom iným nezrozumiteľný. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, o hane, poezyja o hane
prišiel som k haninmu domu. asi trikrát som zazvonil na zvonček. poznám hanu, takže som dopredu vedel, že ju ani nenapadne prerušiť činnosť, čo práve robí a prísť mi otvoriť. ale zase viem aj čo je slušnosť. bránku som si otvoril sám. potom som si otvoril aj hlavné dvere do domu. a akosi mimovoľne som vošiel do kuchyne, lebo som predpokladal, že ľudia takto zrána inde ani byť nemôžu.
boli sme s hanou dohodnutí, že ideme do mesta. len tak sa poprechádzať, zájsť do čajovne, alebo neviem čo. tak mi na to dievčisku záleží, že vždy šlapem cez celú dedinu na jej zastávku, namiesto toho, aby som nastúpil u nás a počkal, kedy dostúpi ona. vždy si hovorím, že načo, načo to vlastne robím. ale ľudia, čo poznajú hanu by mi dali za pravdu. lebo hane sa hocikedy stane, že neurobí to, čo sa od nej očakáva.
keď som Hanu uvidel úplne prvý krát, mal som z nej pocit, že je buď úplne sprostá, alebo neviem. skrátka mi pripadala, že nie je v poriadku. sedela v autobude pri okne, pozerala von tým oknom, no mal som pocit, že hľadí na sklenú tabuľu a vidí ako sa v nej pohybujú atómy. bola tým pohybom úplne zaujatá. oblečené mala zelené šaty otrasnej farby. a v jednom kuse si škrabala hlavu.
