Je mi sympatická každá snaha a aktivita, ktorá pomáha zachovať či zviditeľniť regionálnu históriu. Potešujúce je, že ľudí, ktorí zhromažďujú a publikujú materiály zo svojich obcí či miest, stále pribúda a to najmä medzi nadšencami a laikmi.
Dnes výnimočne nebudem písať o Novohrade, mojej srdcovej záležitosti, ale o Turci, kde bývam. Partia ľudí okolo Igora Dobrovolného sa podujala zozbierané fotografie z Turca postupne publikovať v zaujímavých knihách. Zatiaľ posledná v poradí, Martin včera a dnes, zachytáva zmeny, ktorými Martin prešiel od šesťdesiatych rokov 20. storočia dodnes. Kým sa podrobnejšie zameriam na túto knihu, aspoň pár slov o predošlých.
Mal som šťastie, že sa mi do rúk dostala hneď prvá kniha z edície, nazvaná Vrútky za čias monarchie. Fotkám som sa mimoriadne potešil, je veľmi zaujímavé vidieť, ako pred sto a viac rokmi vyzerali miesta, po ktorých denne chodím. Z knihy ako takej som však ostal sklamaný. Najmä preto, že namiesto popisov k fotkám je tu akýsi lyricky ladený text, z ktorého som bol, diplomaticky povedané, v rozpakoch. Druhá kniha série Turčianske Teplice – Zo spomienok grófky Elizabeth trpela tým istým neduhom, takže som ju viac-menej odignoroval. O to väčším prekvapením pre mňa bola tretia publikácia Riadok – zaniknutá história o zrúcanej starej časti Martina. Popisy k fotkám sú tu tým, čím majú byť a knihe to ohromne pomohlo. Až do tej miery, že sa v priebehu krátkeho obdobia vypredala, a keďže sa dotlač nechystá, tí, ktorí ju vlastnia, majú možno budúcu zberateľskú raritu.
Aj štvrtá vydaná kniha ma potešila, autori sa opäť vracajú do Vrútok a navyše aj na železnicu. Vrútky – 145 rokov s okrídleným kolesom je kniha o výstavbe Košicko-bohumínskej železnice, ktorá fanúšika železničnej dopravy poteší nielen unikátnymi fotografiami, ale aj výborným sprievodným textom.
Týmto sa dostávam k najnovšej knihe Martin včera a dnes. Jej koncept je jednoduchý – autori vybrali približne stovku fotografií Martina z rokov 1960 až 1980 a k nim z rovnakého miesta nafotili súčasný stav. Nie je to úplne originálny nápad, ale poteší, keď si niečo také môžete pozrieť z mesta, ktoré dôverne poznáte. Zo stránok doslova dýcha nostalgia. Pri niektorých fotkách musíte zatlačiť slzu, inde si len poviete, že doba proste ide dopredu, nedá sa nič robiť. Niečo sa zmenilo k lepšiemu, niečo k horšiemu. Martin sa za socializmu rozvíjal veľmi prudko, narastajúci počet obyvateľov žiadal aj zásadné zmeny. Kliknite na túto historickú ortofotomapu (letecké snímky) a porovnajte si Martin v roku 1950 a 2010. Alebo si tam pozrite, ako sa zmenilo vaše mesto/obec.
Martin včera a dnes je kniha, ktorá má potenciál osloviť každého Turčana, aj fanúšikov regionálnej histórie. Mohol by som k nej síce mať drobné výhrady – žiadalo by sa mi viac fotografií (ale beriem, že autori chcú, aby každá kniha z ich série mala rovnakú hrúbku, pretože chrbty celej edície napokon vytvoria obrázok – a okrem toho, toto je len prvá časť), pri aktuálnych fotografiách si často mohli počkať na lepšie svetelné podmienky, grafika je na môj vkus príliš vyčačkaná, ale to sú len drobnosti, ktoré zásadne nenarúšajú dojem z knihy. O tom svedčí aj záujem čitateľov, ubehlo len pár týždňov od vydania a už je takmer vypredaná.
Autorom fandím. Majú to vymyslené a rozbehnuté geniálne. Ak im vydrží nadšenie a zámer sa podarí dotiahnuť do konca, mali by sa im všetci obyvatelia Turca hlboko pokloniť. (Ja sa klaniam už teraz.) Celá séria má totiž naplánovaných 20 kníh (a to si myslím, že v skutočnosti ich bude ešte viac, veď nové témy sa vynárajú za pochodu), všetky v rovnakom formáte. Ďalšie pripravované knihy (prehľad tu) dávajú tušiť, že to bude naozaj skvelá séria.
P.S.: Ďalšie ukážky z kníh nájdete v odkazoch v texte (Martinus).
