Kým sa dostanem k rozprávaniu o deťoch z hrncov, najprv malá odbočka. Na konci novembra sa v Hradišti (okres Poltár) uskutočnilo Stretnutie priateľov regionálnej histórie. Výstupom zo Stretnutia je zborník s viac ako 500 stranami a bezmála piatimi desiatkami príspevkov týkajúcich sa histórie Novohradu a blízkeho okolia. Tlačenú verziu zborníka, ktorý vyšiel v náklade 1 700 kusov sme rozdávali zadarmo. Ostalo posledných pár desiatok výtlačkov – budú k dispozícii na besedách, ktoré organizujeme do konca marca. V tejto chvíli prišiel čas na zverejnenie zborníka v elektronickej podobe. Súbor na stiahnutie nájdete na konci blogu. Zborník postupne predstavím prostredníctvom viacerých článkov pripravených v spolupráci s autormi jednotlivých príspevkov. Písal som už napríklad o domácom poriadku nevestinca z roku 1880, požiari v Kokave nad Rimavicou či farárovi, ktorý bol väznený za boj proti alkoholu. Našim cieľom je, aby sa zborník, hoci už „len“ v elektronickej podobe, dostal k čo najviac ľuďom, ktorých to zaujíma, preto budeme vďační za šírenie informácií o ňom.
Zuzana Poláková z Archeologického ústavu SAV v Nitre pripravila do zborníka príspevok s tajomným názvom Deti z hrncov. Písala v ňom o ojedinelých pohreboch detí v nádobách v Pincinej (Novohrad) a Gortve-Bizove (Gemer). V blogu sa budem venovať len prvému z nich.
Čo sa našlo v Pincinej
Výskum zaniknutého kostola s cintorínom v Pincinej v roku 1982 priniesol neočakávaný nález. Adekvátnej pozornosti sa mu však dostalo len nedávno počas revízie materiálu v Novohradskom múzeu v Lučenci. Stalo sa tak v súvislosti s písaním doktorandskej práce autorky. Zaujalo ju papierové vrecko s črepmi nádoby a medzi nimi aj zažltnuté vrecúško s poznámkou kosti z nádoby. „Spojitosť rekonštruovateľnej nádoby a drobných detských kostí dávala tušiť, že pôjde o hrob dieťaťa v keramickej nádobe. Bol to tak trochu znovuobjavený ‚poklad‘, keďže v tom čase som už vedela, že hrobov detí v hrncoch z obdobia stredoveku a novoveku z územia Slovenska nie je veľa. Pinciná sa týmto zaradila k siedmym ďalším lokalitám, z ktorých sú obdobné hroby už dlhšie v odbornej literatúre známe.“
Stručne o vykopávkach v Pincinej
Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia Archeologický ústav SAV v polohe Temetődomb „uskutočnil záchranno-systematický archeologický výskum, ktorý mal za cieľ preskúmať mohylovitý útvar juhozápadne od intravilánu obce. Počas štyroch výskumných sezón sa odkryl pôdorys neskororománskeho kostola a preskúmal kostolný cintorín.“ Hrniec s detskými kosťami sa nachádzal v priestore okolia juhozápadnej časti lode zaniknutého kostola. „Keďže počas výskumu nebol hrob identifikovaný, nádobe sa nevenovala väčšia pozornosť. Preto sa s istotou nevie, či bol hrniec umiestnený na mieste rozobratého muriva, alebo v jeho exteriéri. Nálezové okolnosti (veľmi plytké uloženie – hĺbka 0,30 m) umožňujú predpokladať, že k pochovaniu dieťaťa mohlo dôjsť až v tretej fáze pochovávania, čiže v dobe, kedy už kostol nebol na povrchu takmer viditeľný, no tradícia pochovávania sa tu stále udržiavala.“
Predpokladá sa, že dieťa bolo pochované v 17. storočí. Vzhľadom na analogické archeologické nálezy je možné predpokladať, že ide o dieťa, ktoré bolo potratené alebo zomrelo po predčasnom pôrode.
Nečistí mŕtvi
Autorka píše: „V odbornej literatúre sa hroby detí v nádobách interpretujú ako hroby nepokrstených detí.“ Nepokrstené deti sa v minulosti stávali špecifickou skupinou, stojacou na okraji kresťanského spoločenstva. Bližšie je to vysvetlené priamo v zborníku. „Nepokrsteným deťom, zločincom či ťažkým hriešnikom a samovrahom – nečistým mŕtvym – bolo odopreté spočinutie vo vysvätenej pôde. Nepokrstené deti mali byť pochovávané mimo kostolného cintorína, teda mimo vysvätenú pôdu. ... Mohlo ísť o určité miesto v lese, v poli, na rázcestiach ciest, pri hraničných kameňoch, krížoch, prícestných sochách svätých a prícestných kaplnkách, v rámci alebo za hranicami dediny. ... Duše nenarodených (potratených), mŕtvo narodených a nepokrstených (nepomenovaných) detí, ktoré zostali akoby ‚na polceste‘ v ich putovaní, vyvolávali u širokých más ľudí obavy. Prisudzovali sa im rôzne povery a spájali sa s nimi protirevenantské praktiky, ktoré mali zabrániť v ich návrate. Viazal sa k nim celý rad duchov a démonických foriem.“
Matky však chceli pre svoje deti len to najlepšie, snažili sa pre ne, nech už boli okolnosti smrti akékoľvek, „zabezpečiť prítomnosť sacrum (posvätného) alebo bezprostredný kontakt s ním.“ Po lopate povedané, ak matke z Pincinej nedovolili pochovať jej mŕtvo narodené nepokrstené dieťa na vysvätenú pôdu vtedajšieho cintorína, pochovala ho sama do kedysi vysvätenej pôdy zaniknutého kostola s cintorínom.
Čo na to etnografia
Takéto závery nachádzajú oporu aj v štúdiách etnografov: „O pochovaní nepokrsteného dieťaťa v nádobe sa zaznamenali konkrétne doklady práve v Novohrade. Zo Starej Haliče pochádzajú svedectvá, že sa takto pochovávali potraty. Etnograf Sándor Pintér (1841 – 1915) uvádza, že v Novohrade sa nepokrstené deti pochovávali v nádobách a ukladali sa ku kamennému stĺpu. Ten bol situovaný na konci dediny a mal na každej strane výklenok. Ľud ho nazýval kaponka. S. Pintér tiež spomína, že nádoba, v ktorej boli deti v Novohrade pochovávané, sa nazýva širáň. ... Historické regióny Gemera-Malohontu a Novohradu prinášajú početné pramene k pochovávaniu mimo vysvätenú pôdu, resp. informácie o rôznych anomáliách správania vo vzťahu k mŕtvym a z toho vyplývajúce sťažnosti a nariadenia. Dôvody pretrvávania mnohých zvykov vymykajúcich sa oficiálnym cirkevným predstavám môžeme vidieť predovšetkým vo výraznej členitosti krajiny, ktorá ponechala mnohé obce v hornatom teréne bez priamej prítomnosti sakrálnej stavby a bez priamej prítomnosti farára. V mnohých obciach až rozvoj reformácie (evanjelická augsburského vyznania) spôsobil postupné opúšťanie ‚pohanských zvyklostí‘ a to jej prenikaním aj do odľahlejších horských oblastí.“
Tu skončím, hoci by sa žiadalo napísať ešte oveľa viac, môj blog je len skratkovitým zhrnutím témy. Ak vás to zaujalo, stiahnite si zborník a prečítajte si celý príspevok Zuzany Polákovej.
Mám veľkú radosť, že do zborníka prispelo veľké množstvo kvalitných autorov a to aj z akademického prostredia – i napriek tomu, že za publikovanie v ňom získavajú málo bodov, od ktorých sa odvíja ich hodnotenie na pracovisku. Spája nás však chuť a snaha spraviť niečo pre Novohrad, zviditeľniť tento relatívne málo známy región. Verím, že sa nám to darí a ďakujem všetkým, ktorí s realizáciou a vydaním zborníka pomohli.
Tu si môžete celý zborník prezrieť a po kliknutí na šípku vpravo dole aj stiahnuť. Je možné ho voľne šíriť, ale vždy len ako celok, nikdy nie len vybrané časti z neho. Ďakujem.
