Tento rok nebol pre moje aktivity úplne priaznivý, nestíhal som sa poriadne zaoberať ani blogom. Verím, že sa to pomaly mení, keď pre nič iné, tak preto, že sa blíži termín vydania našej "vlajkovej lode" - Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie. V tejto súvislosti si uvedomujem, že som toho príliš nenapísal ani o tom minuloročnom. Vrátim sa teda najprv k edícii 2018 a siahnem do textov, ktoré boli len v limitovanej časti zborníka. Tam sme zhromaždili články z dobovej tlače, ktoré sa týkali Novohradu. Tieto sú medzi našimi čitateľmi pomerne obľúbené. Jednu skupinu článkov tvorili príspevky tzv. čiernej kroniky. Poďme sa teda pozrieť, čo také sa v Novohrade dialo, po čom by dnes s radosťou siahol najmä bulvár.
O tom, že opilstvo bolo (nielen) voľakedy veľkým problémom slovenského vidieka, som už písal viackrát. Potvrdzuje to aj list z Dolných Strhár, ktorý v roku 1914 poslali do Slovenského týždenníka: "Istý náš roľník, menom J. L., ktorý ináče zastupuje aj úrad cirkevný (kurátorský), išiel po ulici v opilom stave, vykrikoval a nadával každému ako šialený, nad čím sa aj každý zadivil, kdo to videl. Potom vyšiel z dediny a pridal sa k vozu jedného sedliaka, ktorý vozil trus. Tu padol opilec pod voz, ten ho prešiel a zlomil mu ruku aj rebrá. Takto dokaličeného doviezli ho na voze domov, kde leží ťažko chorý. Škoda, preškoda, že sa to práve kurátorom musia z opilstva stať takéto veci. Kdeže je náš duchovný pastier? Prečo on neslúži ľudu živým dobrým príkladom, aby ľud neupadúval do pijanstva? Ako by sme my u nás potrebovali takého dobrého pastiera!"
Zaujímavé udalosti sa udiali aj v Ábelovej, mimoriadne zaujímavej obci, ktorej sa v najbližších mesiacoch a rokoch budem venovať podrobnejšie. Výsledkom by mala byť veľmi reprezentatívna monografia. V apríli 1914 ale Slovenský týždenník nespomínal túto obec v práve pozitívnych súvislostiach: " V Ábelovej v Novohradskej stolici vlámali sa zlodeji do potravného spolku a ukradli veľa tovaru. Teraz zatkli správcu spolku, P. K. Pri prehliadke jeho bytu našli veľa pokradnutého tovaru."
Len o mesiac neskôr sa Ábelová spomínala v tlači opäť, tento raz v Národnom hlásniku a z dnešného pohľadu ide o pomerne brutálnu správu: "V Ábelovej zbesnel sa pes, preto dala vrchnosť všetkých psov v dedine vystrieľať. Takéto pokračovanie nemôžeme – ako náš dopisovateľ – vrchnosti zazliť, lebo prvé je bezpečnosť a zdravie ľudí."
Vyberme sa teraz do Turieho Poľa, obce, ktorá už dnes neexistuje. V novembri 1928 písali Národnie noviny o záhadnej vražde, ktorá sa tu stala: "Turie Pole, tichá obec medzi novohradskými vŕškami, bola 22. novembra vzrušená záhadnou vraždou, ktorá sa stala v noci z 21. na 22. novembra. Pavel Beňo, ktorý bol ináče v celej obci obľúbený, bol onej noci zavraždený. Asi po 12. hodine v noci prišli dvaja mužovia, jeden nízky a druhý o niečo vyšší, do bytu Pavla Beňu, a jeho manželku, ktorá v prednej izbe spala, vyzvali, aby bola ticho; potom vstúpili do izby, kde spal Pavel Beňo, posvietili naň elektrickou lampičkou a dva razy vystrelili. Jeden náboj zasiahol Beňu do pŕs a druhý do brucha. Ako sa pri vyšetrovaní zistilo, strela bola vypálená z vojenskej pušky a hrot guľky bol obstrúhaný, takže prejdúc cez telo, urobily obidva náboje veľké rany. Četníctvo, ktoré je v mieste, asi 15 minút po vražde dostavilo sa cieľom vyšetrovania a Pavel Beňo pomenoval údajného páchateľa a četníkov posielal, aby ho išli zavrieť. Nakoľko Pavlom Beňom pomenovaný páchateľ je tamejší, všeobecne vážený občan, četníctvo neverilo, že by ten mohol spáchať vraždu a vyšetrovalo ďalej u umierajúceho. Pavel Beňo stále opakoval meno páchateľa. Ráno okolo 6. hodine prišiel dr. Schweitzer z Modrého Kameňa, ktorý poskytol ťažko ranenému pomoc (prvú pomoc mu poskytlo četníctvo). Pavla Beňu naložili potom na automobil, chcejúc ho odviezť do nemocnice, ale tento neďaleko Turieho Poľa dokonal. Četnícka stanica povolala na pomoc pátraciu četnícku stanicu z Banskej Bystrice, ale po vrahovi niet stopy a ani rodina zavraždeného, ani četníctvo neverí, že by Beňom pomenovaný občan bol v stave spáchať vraždu.
Četníctvo, podľa nášho náhľadu, urobilo veľkú chybu, keď hneď potom, ako Beňo údajného páchateľa pomenoval, nevybralo sa k menovanému, aby tak aj v jeho záujme vyjasnilo, čoho by sa konfrontáciou s umierajúcim človekom iste bolo dosiahlo.
Pavel Beňo bol horlivým národovcom, členom národnej strany a ním pomenovaný je členom inej strany. Oba boli vždy proti sebe. Ľud si povráva, že vražda bola spáchaná z politických dôvodov, ale sme toho presvedčenia, že predsa nie je možné, aby politicko-strannícka nenávisť išla tak ďaleko, aby sa ľudia vraždili pre politiku."
Ktovie, či by sa aj v dnešnej dobe držali tohto názoru. Podobný nočný útok sa stal aj v Hornom Tisovníku v roku 1939: "Obyvateľstvo obce Horný Tisovník pri Modrom Kameni vyrušené bolo zo spánku v noci na pondelok výstrelom, určeným roľníkovi J. B. Roľník B. krátko po polnoci vstal, aby sa pripravil na cestu do Podkriváňa na jarmok. Zapálil petrolejovú lampu, ktorú položil medzi dvere, aby svetlo nepreniklo von v záujme neporušenia trvalého nočného zatemnenia. Sám si sadol na stoličku pri posteli, šnurujúc si pri blykote lampy bakanče. Toho využil vonku pri obloku stojaci neznámy útočník s loveckou puškou a cez okno vystrelil smerom na sediaceho B. Tri broky zasiahly B. od zadu poniže šije a spôsobily mu ťažké zranenie. Broky vnikly hlboko do tela a zanechaly za sebou štvorhranné rany. Z toho sa usudzuje, že útočník použil za broky rezané kúsky olova. Stav zraneného B., nachodiaceho sa teraz vo zvolenskej nemocnici, je dosť vážny."
Nuž a nakoniec som si nechal veľmi smutnú a nešťastnú udalosť, ktorá sa v októbri 1939 stala v Ľuboriečke: "V Ľuboriečke pri Modrom Kameni odbehla M. D. na pole pre zemiaky. Svojho dvaročného synka Ondreja nechala so starším Paľkom doma. Ondrejko sa dotackal k peci, kde stál veľký hrniec s vriacou zemiakovou polievkou. Chlapček zodvihol pokrývku, pričom pošmykla sa mu noha a spadol do hrnca. Dokiaľ prišla matka, dieťa sa takmer uvarilo. Za chvíľku potom vo veľkých bolestiach umrelo."
Aj súčasťou tohtoročnej edície zborníka (limitovanej verzie) budú správy z dobovej tlače z celého Novohradu. Dokopy by ich malo byť určite viac ako 100 strán. Limitovaná verzia je určená len pre tých, ktorí vznik zborníka podporia. Urobiť je tak možné na tomto odkaze. Tam sa zároveň dozviete všetky potrebné informácie o pripravovaných zborníkoch pre rok 2019 (pretože budú dva, spolu viac ako 700 strán). Tiež si na tom odkaze môžete stiahnuť elektronické verzie predošlých ročníkov zborníkov (2016, 2017, 2018 - samozrejme bez strán, ktoré prináležali len do limitovaných verzií.)
