Ešte v roku 2018 som sa pre náš Zborník zo Stretnutia regionálnej histórie zaoberal vysťahovalcami, ktorí od nás z Hradišťa (okres Poltár) odišli za lepším životom do USA na konci 19. a začiatku 20. storočia. Niektorí sa vrátili, iní nie. Väčšina imigrantov smerovala do Ameriky cez ostrov Ellis. V jeho archívoch sa mi podarilo nájsť záznamy o asi 150 imigrantoch od nás z Hradišťa, ktoré som v zborníku uverejnil v prehľadnej tabuľke. Je mi jasné, že tá je zaujímavá len pre Hradišťanov a ich potomkov, preto ju tu ani nebudem uvádzať. Ak by ste však v archívoch chceli nájsť svojich predkov alebo ľudí z vašej obce, tu vám ponúkam krátky návod a vlastné skúsenosti s hľadaním.
Úvod
Koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia smerovalo do Spojených štátov amerických množstvo imigrantov, medzi nimi aj tisíce ľudí z Novohradu. Vstupnou bránou do nového života bol ostrov Ellis (Ellis Island). Je to ostrov s rozlohou 0,24 km2 pri ústí rieky Hudson neďaleko New Yorku. V rokoch 1892 až 1954 fungoval ako imigrantská stanica, cez ktorú v tomto období prešlo okolo 12 miliónov prisťahovalcov, údajne asi tri štvrtiny všetkých, ktorí do USA mierili.
Najviac imigrantov prichádzalo v rokoch 1905 až 1914, rekordy padli v roku 1907, kedy tu bolo odbavených jeden a štvrť milióna ľudí, denný rekord bol 11 747 osôb (17. apríla 1907). Neskôr začali počty klesať, najskôr v dôsledku prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a potom v roku 1924 po sprísnení amerického imigračného zákona, ktorý de facto ukončil masové prisťahovalectvo.
Tieto čísla kopírujú aj údaje zo Slovenska, ktoré publikoval Konštantín Čulen v knihe Dejiny Slovákov v Amerike: v roku 1907 emigrovalo vyše 42 tisíc ľudí, v roku 1914 približne 26 tisíc, v rokoch 1926 a 1927 už len asi 2 400.
Cesta imigranta
Imigranti z našej novohradskej obce Hradište smerovali do Ameriky prevažne z Hamburgu, Brém, Fiume (taliansky názov pre Rijeku v dnešnom Chorvátsku) a niekoľkých ďalších prístavov. Ešte pred vyplávaním sa konali zdravotné prehliadky cestujúcich, pretože ak imigrant neprešiel zdravotnou prehliadkou na ostrove Ellis, pobyt, liečenie a prípadnú spiatočnú cestu hradila lodná spoločnosť, ktorou sa priplavil.
Väčšina ľudí si mohla dovoliť len plavbu v najlacnejšej triede. Dva týždne až dva mesiace trvajúcu cestu museli vydržať hlboko v podpalubí či na prove lode, muži, ženy aj deti bývali spoločne, spalo sa na pričniach so slamou.
Imigračné konanie
Doplávať do USA ešte neznamenalo víťazstvo. Každý prisťahovalec musel po príchode na ostrov Ellis absolvovať prehliadku a prijímací pohovor. Imigračné konanie začínalo ešte na lodi, kam tesne pred pristátím prichádzali doktori na prvú prehliadku cestujúcich. Potom lode priplávali na Manhattan a drvivá väčšina ich osadenstva bola dopravovaná trajektami na ostrov Ellis.
Konanie začínalo hneď po vstupe do hlavnej budovy. Imigranti si mohli batožinu uložiť v tzv. batožinovej miestnosti, väčšina sa ju však zo strachu zo straty rozhodla počas celého konania nosiť so sebou. Do registračnej miestnosti na druhom poschodí zámerne viedli strmé schody slúžiace ako prvý stupeň zdravotnej prehliadky. Lekári pozorovali, či na príchodiacich zdolávajúcich schody nezbadajú prejavy naznačujúce zlý zdravotný stav – napríklad problémy s dýchaním či chôdzou. Títo potom boli presmerovaní na podrobnejšiu zdravotnú prehliadku.
Imigračné konanie pokračovalo v registračnej miestnosti, kde prisťahovalci museli za pomoci tlmočníkov odpovedať na zhruba tri desiatky otázok týkajúcich sa povolania, sociálnych otázok či množstva peňazí, ktoré so sebou mali. Na vstup do USA bolo treba 18 až 25 dolárov (adekvátne asi dnešným 600 dolárom).
Za ideálnych podmienok sa dal celý proces absolvovať za približne päť hodín, čo sa týkalo asi 80 % imigrantov, ďalší sa na ostrove Ellis zdržali dlhšie, zhruba dve percentá ľudí sa museli vrátiť domov.
Hradišťania smerovali prevažne do štyroch destinácií v Pennsylvánii: Northampton, Palmerton, Bethlehem a Siegfried. Prvé tri mestá sú od seba vzdialené asi len 22 míľ, Siegfried sa mi nepodarilo dohľadať. Vzhľadom na to, že v Northamptone sa nachádza Siegfried elementary school a v Bethleheme Siegfried street, dá sa predpokladať, že ide o nejaký miestny názov.
Archívy a vyhľadávanie v nich
Dnes je na Ellis Island veľké múzeum, zahŕňajúce takmer celý ostrov, ktoré návštevníkom ponúka možnosť predstaviť si celý imigračný proces. Čo je dôležité pre nás, sú tu aj archívy, kde je možné jednotlivých imigrantov dohľadať, pričom sú dostupné aj online na https://www.libertyellisfoundation.org/passenger.
Vyhľadávanie má svoje úskalia, primárne je nastavené na to, aby si ľudia mohli hľadať svojich predkov, preto je základným parametrom vyhľadávania meno. Ja som sa snažil nájsť všetkých ľudí od nás z dediny. Nedá sa, alebo sa mi aspoň nepodarilo prísť na to, ako vyhľadávať len podľa miesta posledného pobytu (bez zadania mena) či napríklad mena lode. To hľadanie ľudí z jednej obce značne komplikuje. V podstate treba postupovať meno za menom, pričom treba vyhľadávať všetky možné varianty mena – slovenskú transkripciu bez diakritiky, všetky (aj chybné) možnosti maďarskej transkripcie mien a možné preklepy (napríklad meno Mižúr som našiel ako Mizur, Mizsur aj Misur). Ak hľadáte priezvisko ako Gonda či Majko, máte v podstate vyhraté. Ak hľadáte priezvisko ako Valkovec či Ozdinec, máte naopak problém. Tie ponúkajú jednak veľa možností nesprávnej maďarskej transkripcie a jednak veľa možností na preklepy (Ordinec, Ozdinccs, Ozdinez). Mená s takýmito výraznými preklepmi sa mi podarilo dohľadať len vďaka tomu, že pri každom nájdenom imigrantovi si je možné (po bezplatnej registrácii) otvoriť ship manifest, kde sú údaje o dotyčnom a ďalších (väčšinou) 30 spolucestujúcich. Takto sa bolo možné dopátrať k ďalším Hradišťanom, ktorých by sa cez meno nepodarilo dopátrať (Falťan zapísaný ako Faltgan, Čánik ako Csansjik, Mucháč ako Michacs, Hrančo ako ...amso, Kepeňa ako Kopenzi či Kopiuga). Zaujímavé (ale pochopiteľné) je, že vysťahovalci málokedy cestovali sami. Väčšinou na jednom ship manifest-e nachádzame buď viacerých Hradišťanov, alebo sú tam aspoň krajania z Uhorského, Krnej, Poltára, Cinobane apod.
Väčšina ship manifest-ov je písaná ručne, často nie veľmi úhľadne, takže sa nemožno diviť, že pri ich prepise dochádza k takýmto deformáciám (až od cca dvadsiatych rokov 20. storočia sú zoznamy písané strojom a zároveň už mená nie sú písané v maďarskej transkripcii, týka sa to však len marginálnej časti relevantných záznamov). Tento problém sprevádza aj názvy posledného miesta pobytu (last place of residence), takže aj keby bolo možné vyhľadávanie podľa názvu obce, treba zapojiť fantáziu. Maďarský názov Hradišťa sme okrem správneho tvaru Varkut (Várkút) našli aj v podobách Vaskut, Yarkut, Varkhut, Tarkut, Vackut či Vardkut. Slovenský tvar zase napríklad ako Hiadislyo, Hradriz, Kradistye, Bradyska a mnohé ďalšie.
Určite sa mi nepodarilo zhromaždiť všetkých Hradišťanov, ktorí odišli hľadať šťastie do USA. Častokrát sa v kolónke last place of residence nachádzal iba štát (Maďarsko či Československo) bez upresnenia. Prechádzať všetky tieto mená a vyhľadávať tam ďalších Hradišťanov by bolo časovo nesmierne náročné. Dôkazom toho, že sa nepodarilo nájsť všetkých, je i to, že prví imigranti, ktorých sa mi podarilo nájsť, prichádzali do USA už na pozvanie iných Hradišťanov, ktorí sem prišli ešte skôr. Dôvodom neúspechu pri hľadaní môže byť aj to, že najstaršie zoznamy zhoreli pri požiari 15. júna 1897.
Medzi údajmi k jednotlivým imigrantom je možné nájsť meno lode, prístav, z ktorého vyplávala, dátum vyplávania, dátum príchodu do USA, vek cestujúceho v čase príchodu (škoda, že nie rok narodenia, ktorý by zjednodušil identifikáciu), stav, fyzický popis či stav finančnej hotovosti. Najzaujímavejšie údaje boli, na čie pozvanie vysťahovalec do USA prišiel, do akého cieľového mesta smeroval a prípadne jeho zamestnanie.
Ak niekto z vašich predkov bol v Amerike, skúste šťastie, možno sa dozviete niečo nové o svojej rodine. Za tú trochu námahy to určite stojí.
Ak by ste mali záujem o náš zborník, všetky dostupné zborníky si môžete stiahnuť tu. Ak chcete fyzické kópie, skúste tu alebo mi napíšte na misosestak(zavináč)gmail(bodka)com.
Internetové zdroje:
https://www.libertyellisfoundation.org/passenger
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ellis_Island
https://www.aktuality.sk/clanok/471243/ellis-island-ostrov-kde-zacinal-americky-sen/
https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/473342-niekdajsia-brana-do-usa-ellis-island-radost-aj-koniec-nadeji/
https://miklosova.blog.sme.sk/c/462810/o-menej-znamej-strane-ostrova-ellis-island.html
