Vraždy, krádeže, únosy, bitky... Deje sa to dnes a denne, dialo sa to i v minulosti a zrejme vo väčšej miere ako v súčasnosti. Aj keď teda dnes kriminálna činnosť prebieha skôr sofistikovanejšími spôsobmi ako len priamočiarou brutalitou. Na Slovensku máme prípadov dosť. Ja by som sa ale rád vrátil do stredoveku k vtedajším kriminálnym činom. Len mi najskôr dovoľte malú odbočku.
V Novohrade sme už veľká komunita ľudí, pre ktorých je história koníčkom či chlebíčkom. Stredoveku sa ale aj tam venuje málokto. Vo väčšej miere v podstate len Tomáš Sitár. Zato to robí na výbornej úrovni. Spolu sa nám podarilo vydať už tri knihy. Najprv Magistra Pavla z Kolár, o ktorej som tu už čo-to popísal (napríklad blog s "provokačným" názvom Založili Uhorsko Slováci?, ale aj iné tu.). Minulý rok vyšla kniha Osídlenie Novohradskej stolice v stredoveku a tento pondelok Osídlenie Tekovskej stolice v stredoveku. Tu na blogu som o osídlení Novohradu nenapísal v podstate vôbec nič (napriek svojim zvyklostiam). Malo to svoje dôvody. Obe knihy o osídlení sú predovšetkým encyklopedickým prehľadom všetkých dostupných informácií zo stredoveku z daného regiónu a pre bežného čitateľa je to, povedzme na rovinu, nuda. Knihy sú určené najmä výskumníkom a zostavovateľom monografií, aby im pomohli zorientovať sa, kde a čo o svojej obci v rámci stredoveku môžu nájsť. Opisujú cirkevnú organizáciu, hospodárstvo skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo...) ale najmä zhŕňajú históriu jednotlivých sídel v stredoveku. Odkazov je tam vyše hlavy, v každej knihe cez 9 000. Z času na čas sa tam objavujú aj pasáže o rôznych násilných činoch, ktoré Tomáš len zmieňuje, keď spomína jednotlivé listiny a ich vzťah k sídlam.
Po vyše roku sa mi ho podarilo presvedčiť, aby mi o tom poslal viac informácií. A tak vám tu teraz predstavujem kolekciu násilností, ktoré sa odohrali v maďarskej aj slovenskej časti Novohradu v rokoch trinástom a štrnástom storočí tak, ako ich zachovali dobové listiny.
V roku 1290 rozhodoval jágerský biskup v spore medzi dvoma stranami, v ktorej jedna strana druhej zabila 14 ľudí, vrátane troch príbuzných, vyplienila dva kaštiele (mestečká) a obsadila hrad Szőlős. Po mediácii palatína Omodeja tá zlá strana prisľúbila vyplatiť náhradu škôd vo výške 200 mariek a vrátiť hrad.
Aj ďalšia listina je z konca 13. storočia. Kráľ Ondrej v nej nariadil vacovskej kapitule vyslať poverenca, aby prešetril podnet podľa ktorého banda kumpánov zničila a vyplienila dom sťažovateľov v Erekgede, spôsobila škody vo výške 100 mariek, zabila ich brata Jána, naviac Peter Veľký zbil jedného zo sťažovateľov na trhu v Paztuk (Pásztó), a Matej s Pavlom sa snažil zabiť príbuzných sťažovateľov neďaleko dediny vojvodu Hertwegha.
Inak by ma celkom zaujímalo, ako v tom období vyšetrovanie prebiehalo, lebo bez dôkazov to bolo zrejme len tvrdenie proti tvrdeniu. A to ani nehovorím o prípade z roku 1338, kde sa protistrany sporili o únose a vražde Jakuba, ktorá sa mala stať 20 rokov predtým.
Podľa listín sa zdá, že susedské bitky boli vcelku bežná vec, najviac pri nich trpeli poddaní, ktorí boli aj najčastejšími obeťami. V listinách sa väčšinou udáva len počet zabitých, málokedy mená. Proste majetok. Napríklad v roku 1312 sa spomína sťažnosť proti Petrovi, bratovi Renolda, ktorý vyplienil viacero majetkov, spôsobil škody 300 mariek a v dedine Wodkerth zabil 7 poddaných.
V septembri 1343 prešetrovali sťažnosť Ambróza, prepošta kláštora premonštrátov Garáb, podľa ktorej ho obyvatelia dedín Zsúny, Waralia a Bátka napadli v dome v dedine Garab, chceli ho zabiť, a keď utiekol do sakristie kláštora, bežali za ním ako psi, vyrazili dvere, zničili relikviár a ukradli z kláštora veci mníchov.
Ďalší spor sa týkal Brezničky v dnešnom okrese Poltár a z nej pochádzajúcich šľachticov. Tomáš obvinil Demetra zo zabitia jeho služobníka Mikuláša a krádeže jedného žrebca, dvoch kobýl a jedného žriebäťa, za čo mal Demeter zaplatiť 25 mariek pokuty. Napokon sa strany dohodli na kompenzácii vo výške 8 mariek. Keďže však Demeter nemohol zaplatiť ani túto sumu, dal Tomášovi do zálohu časť svojho majetku Kemench.
Aj ďalšia listina z roku 1344 hovorí o svojskom vybavovaní si účtov: Kráľovský kancelár Mikuláš potvrdzuje, že na žiadosť Filipa, Jána a Ladislava vyslal poverencov Marka a Mikuláša, ktorí medzi mešťanmi z Vácu a obyvateľmi dedín S. Nicolaus (Szentmiklós) a Ratholth (Ratót) prešetrili ich sťažnosť, podľa ktorej 13. októbra Mikuláš Ogh a Imrich na príkaz svojho pána prepadli a vážne poranili Petheua, syna Germana, a jeho služobníka Bedeho, ukradli im 3 kone, z ktorých 2 im neskôr odňal a majiteľom vrátil oficiál z dediny S. Nicolaus, naháňali ich až k mlynu pri tejto dedine, kričali, že nie sú žiadni zlodeji či zbojníci, hrozili im zabitím, ak sa neprestanú sporiť s ich pánom a jeho príbuznými.
A ešte jeden posledný prípad, tentoraz z roku 1348. Kráľ Ľudovít nariadil spišskej kapitule vyslať poverencov prešetriť sťažnosť novohradského podžupana Petra, podľa ktorej po tom, ako Albert, notár kráľovnej, chytil na svojom majetku Veres zlodeja a dal ho uväzniť, vtrhol k nemu Dominik Veľký, syn Dominika de Haznus so synom Štefanom a ďalšími, zlodeja oslobodili, pričom zabili dvoch jeho príbuzných a troch služobníkov, šiestich ďalších zranili, a spôsobili škody vo výške 200 mariek.
A takto by som ešte dlho mohol pokračovať. Ak vás stredovek zaujíma, odporúčam po Tomášových knihách siahnuť. Len vás opäť upozorňujem, že ide o vyslovene encyklopedické diela plné faktov. Viac než čokoľvek iné je to vedecká literatúra. Koniec koncov, ukážky si môžete pozrieť tu a tu. Z Osídlenia Novohradskej stolice v stredoveku nájdete na internete už len dva kusy, jeden tu a jeden tu. Inak ich má ešte dosť mesto Lučenec, ale tie kúpite len v Mestskom informačnom centre. Osídlenie Tekovskej stolice v stredoveku nájdete aktuálne len v troch kníhkupectvách, najlacnejšie tu. Vzhľadom na rozsah knihy (900 strán) a súvisiace okolnosti do distribúcie išlo len 150 kusov. Nuž, nedá sa vyskakovať. Tomáš Sitár už pripravuje na vydanie ďalšie stolice (zatiaľ nechce prezradiť ktorej), pravdepodobne to zase vydáme v malom náklade my, ale celkom by ma potešilo, keby sa na ne našiel vydavateľ, ktorý by ich bol schopný vydať vo väčšom náklade.
