Bezprostrednými odberateľmi univerzitného „tovaru" sú študenti, oni sú prví, kto ho konzumuje. Počúvajú prednášky, pracujú v laboratóriách, píšu seminárne práce, robia skúšky. Študenti vidia kvalitu vysokej školy v priamom prenose.
Podľa zákona dopytu a ponuky, ak budú študenti žiadať kvalitný tovar, možno predpokladať, že školu budú musieť skvalitniť svoje produkty. Dokiaľ budú študenti žiadať a odoberať sfušovaný tovar, ktorý produkujú niektorí učitelia, dovtedy ho budú školy ponúkať.
Problém je však v tom, že univerzity (tak ako celé slovenské školstvo) si študentov produkujú na svoj obraz a pre seba.
Vôbec nie všetky, ale mnohé pracoviská vysokých škôl pracujú systematicky na tom, aby boli študenti ľahostajní k tomu, čo od školy dostávajú. Aby sa snažili len o urýchlené ukončenie štúdia, aby už mali v rukách magisterský titul. Aby hľadali čo najľahšie cesty k získaniu titulu.
Najhoršie je, ak škola pracuje na tom, aby študenti stratili túžbu systematicky sa vzdelávať. Študent, ktorý túži po kvalitnom vzdelaní, totiž znepokojuje svojich učiteľov otázkami, nápadmi a podnetmi. Dobrí učitelia sa tomu tešia, ale iní sú zúfalí, lebo taký študent môže celkom narušiť pripravený priebeh hodiny.
Pre niektorých učiteľov je nočnou morou študent, ktorý na sebe systematicky pracuje, počas štúdia rastie, kladie stále zložitejšie otázky, prináša stále nové zdroje, dôkladne spracuje všetko, o čom sa na hodinách hovorí.
Aj preto si mnohí učitelia vychovávajú študentov apatických, ktorí nerušia zabehaný stereotyp.
Ak budú študenti narúšať zabehané stereotypy, môžu vyvinúť tlak na produkciu kvalitného univerzitného tovaru. Tu niekde vidím veľkú nádej na zmenu našich univerzít.
Aj Správa o stave školstva z dielne ministerstva sa venuje študentom. Čo pre nich ponúka?
O ich motiváciu správa ani nezavadila, venuje sa im z úplne inej strany.
Správa uvažuje o študentoch zo sociálne slabších vrstiev - naznačuje zmeny v udeľovaní sociálnych štipendií, rôznych pôžičiek a pod. Tento systém je veľmi zložitý a pre mňa nepochopiteľný, nemôžem sa k nemu vyjadrovať, len sa teším, že úradníci ministerstva na to mysleli.
Správa sa venuje aj študentom so zdravotným postihnutím. Konštatuje, že školy by mali identifikovať bariéry pre podobných študentov a ministerstvo vytvorí pracovnú skupinu, ktorá bude „podporovať tvorbu akčných plánov vysokých škôl na identifikáciu a odstraňovanie bariér".
Som zvedavý, čo taká pracovná skupina urobí pre fakultu, ktorá sídli v budove bez výťahu a s úzkym zatočeným schodišťom, kam sa mechanizmus výťahu nikdy nezmestí. Alebo čo pomôže škole, ktorí síce výborne pozná bariéry pre zdravotne postihnutých vo svojich budovách, ale nemá ani cent na to, aby postavila hoci len rampu pre vozíčky pri vstupe do budovy. Alebo aby stovky dverí vo svojich budovách označila Braillovým písmom...
Snáď tie európske fondy, ktoré spomína správa...?
Buďme však radi, že ministerská správa vôbec uvažuje o tom, že niektorým študentom treba pomôcť. Navrhované kroky ministerstva sú síce bezzubé, ale aspoň nejaký náznak snahy.
Hľadal som v správe podnety na tvorbu atmosféry a prostredia, v ktorom by sa študenti mohli dostať ku kvalitnému vzdelaniu.
Žeby pomohla medzinárodná výmena študentov? Ministerstvo proklamuje snahu vyslať každého študenta aspoň na jeden semester počas štúdia do zahraničia. - Absolútne nerealistická predstava. Už súčasné európske fondy umožňujú vysielať len malé percento študentov z ročníka (troch, štyroch?), a dokonca aj tie zdroje sa stále krátia. Ako to chce ministerstvo zabezpečiť, či ako to chce „podporovať" z vlastných alebo zo školských zdrojov, to zo správy nie je zrejmé.
Alebo kvalitnému vzdelaniu pomôže, ak podporíme zapojenie študentov do výskumu? Ministerstvo chce podľa správy „osobitne podporovať" účasť študentov na študentskej vedeckej a odbornej činnosti.
Ako? Dá peniaze na lukratívne ceny pre víťazov v tejto činnosti? Napríklad 100 eur pre víťaza? Tomu sa veľmi nedá veriť.
Alebo pridá peniaze na ten výskum, v ktorom budú priamo zapojení študenti? - Ale veď v výskume sú zapojení už aj dnes.
Alebo donúti školy, aby si prepracovali štatút študentskej vedeckej činnosti? Také štatúty však už dnes existujú a sú v právomoci vysokých škôl.
Neviem si predstaviť účasť ministerstva v podobných aktivitách. Školy si ich už dnes robia úplne samostatne, nepotrebujú na to žiadne ministerské rady a snahy. Možno len finančnú podporu, ale o tej si netrúfam snívať.
Môj sen o ministerskej podpore študentov, aby žiadali kvalitné vzdelávanie, kvalitný výskum, kvalitné vyučovanie, sa pomaly rozplýva.
Nerozplýva sa však moja predstava o tom, že študenti majú možnosť podnietiť zmeny na vysokých školách:
Svojím odmietaním nekvalitnej práce.
Svojimi požiadavkami na kvalitnú prácu učiteľov.
Už dnes vedia presne dať najavo, čo a koho si vážia alebo nevážia, aj za čo si svojich učiteľoch vážia alebo nevážia. Niektorí učitelia to vedia „odčítať", niektorí sú hluchí a slepí.
Treba dúfať, že študenti nájdu nástroje, ako z podobných náznakov urobiť systematický tlak na vysoké školy.
Musia byť samozrejme najprv sami ambiciózni a túžiť po kvalitnom vzdelaní.
Mám dojem, že neexistuje študent, ktorý by netúžil po vzdelaní, ktorý by nechcel rásť. Len možno nechcú také vzdelanie a v takej forme, ako im ponúka práve ich škola. Ale potom by mali dať škole jasne najavo, čo od nej očakávajú. K tomu však ministerstvo nepomôže.
