Podľa predstáv tejto vlády mladý človek získa vzdelanie v škole, a potom sa prípadne trochu dovzdelá. Všetko vzdelávanie mimo školy sa tu zredukovalo na tri povrchné body na záver. – Aj preto sa zrejme časť o školstve volá Školská politika, s dodatkom Ďalšie vzdelávanie.
Naša vláda vôbec nepostrehla, že vzdelávanie mládeže sa už desiatky rokov deje vo veľkej miere mimo školy. Termíny ako Generácia Y, Generácia Z, Google, Facebook, Instagram, Blogspot, Tumblr, Twitter, Vimeo, Youtube, Khan Academy, Coursera, TED a mnoho ďalších sú asi neznáme. Internet vo vzťahu k vzdelávaniu sa spomína len v súvislosti s jeho bezpečným používaním - teda negatívne, ale nie pozitívne, ako nástroj na premenu vzdelávania.
Pritom tzv. Generácia Y aj Z už prichádzajú do školy také poučené, že učitelia, ktorí nesledujú tieto trendy, im nestačia. Už dnes im mnohí nestačia, nestačí im ani štátny vzdelávací program, ani učebnice, čo spätne spôsobuje, že deti sa ešte viac utiekajú k učeniu mimo školy.
Nielen ony. Vzdelávacie organizácie v západnom zahraničí (nielen v USA, ale aj v našej EÚ) ponúkajú stále viac kurzov a vzdelávacích aktivít online, mimo formálneho školského prostredia, mimo formálneho vyučovania. Neponúkajú ho len školy všetkých stupňov, ale aj mnoho mimovládnych organizácií. Z vládneho vyhlásenia podobné aktivity vypadli úplne.
Základné ciele školského vzdelávania podľa našej vlády sú ušľachtilé: Pomôcť človeku napĺňať svoje ciele, žiť zmysluplný život, vybudovať prosperujúcu a tolerantnú krajinu. – To je síce pekné, ale vo vládnom programe sa oveľa častejšie opakuje, že škola má pripraviť ľudí na vstup na trh práce, na uplatnenie sa na trhu práce, má reagovať na hospodársky rozvoj a pod.
Tu sme pri základnom omyle programového vyhlásenia vlády.
Vzdelanie je totiž len z jednej časti prípravou na pracovné pozície. Okrem toho má oveľa širší dosah – umožňuje človeku flexibilnejšie reagovať na výzvy sveta, robí ho tolerantnejším, pripravuje ho na nové situácie, pomáha mu žiť plnší život, dáva človeku rozhľad, kritické uvažovanie, pomáha mu robiť nevyhnutné kompromisy a zaujímať zodpovedné stanoviská...
Mohli by sme pokračovať. Niečo z toho sa v programovom vyhlásení objavilo (zmysluplný život). Úplne sa to však stratilo v technokratickom a ekonomickom myslení tých, čo toto vyhlásenie koncipovali. Opakuje sa princíp vzdelania ako prípravy na trh práce.
Ako si teda naša vláda predstavuje vzdelávanie? – Z programového vyhlásenia vychádza, že vzdelanie je niečo, čo sa nadobúda v škole a čo pripravuje človeka, aby mohol efektívne pracovať.
Sčasti majú pravdu – ale len sčasti. To hlavné im uniklo.
Uniklo im, že škola je dnes už len jedným z mnohých poskytovateľov vzdelania, že škola v podobe, ako u nás funguje, je skostnatenou a nepružnou inštitúciou, ktorá stráca na význame.
Uniklo im aj to, že vzdelaním sa človek stáva plnším človekom, a nielen lepšou pracovnou silou.
Ak nám pri riadení školstva uniknú tieto súvislosti, tak sa naše školstvo uzavrie samo do seba, naďalej nebude kooperovať so širším vzdelávacím prostredím, bude pripravovať na jednotlivé pracovné pozície, ktoré sú dnes v ekonomike – a svet mu unikne definitívne.
Na záver dve perly, presnejšie dve frázy z programového vyhlásenia (upozornenie – štylistickú úroveň si radšej nevšímajme):
Vláda „príjme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium“. Ako môže vláda garantovať kvalitu uchádzačov? Zavedie napr. selekciu medzi gymnazistami, takže len najlepší z nich sa budú môcť hlásiť na učiteľské fakulty?
Vláda „podporí rozširovanie uskutočňovania študijných programov v cudzích jazykoch“ – Zaplatí napr. učiteľom, ktorí neovládajú cudzí jazyk, intenzívne jazykové kurzy? Alebo vloží do vysokoškolského zákona podmienku, že na vysokej škole môže pracovať len učiteľ so štátnicou z cudzieho jazyka?
