Podľa autorky textu uverejneného v SME sa takto vyjadril pán premiér. Ak to povedal, asi chce strážiť jeho/naše vlastné kultúrne návyky.
Premiér sa pochopiteľne musí zaoberať bezpečnostnými rizikami a obmedzovať ich. Jeho vyjadrenie však vyvoláva dve otázky: 1. Je príchod imigrantov podľa kvót Európskej komisie skutočne bezpečnostným rizikom? 2. Ktorá je tá naša kultúra a náboženstvo, čo ich treba chrániť?
Bezpečnostným rizikom môže byť príchod cudzinca, ktorý má povedzme teroristické sklony, alebo napojenie na teroristickú sieť, alebo napojenie na cudziu tajnú službu a pod. Ochranu pre nimi má naša vláda v opise práce.
Ako však ukazujú známe príklady, aj človek, ktorý má „naše“ kultúrne návyky, si občas chce zastrieľať po nevinných ľuďoch (stačí si spomenúť na streľbu v Devínskej Novej Vsi alebo v Osle). „Iné“ kultúrne návyky nemali ani strelci v Charlie Hebdo, pretože žili vo Francúzsku „normálnym“ francúzskym životom.
Podľa toho bezpečnostné riziko nevyplýva z odlišnej kultúry, ale z iných vlastností človeka.
Vláda nás určite neuchráni pred bezpečnostným rizikom tak, že sa bude ľudí na hraniciach pýtať na ich náboženstvo a triediť ich podľa boha, v ktorého veria. Ak by sa naša vláda rozhodovala takýmto spôsobom, asi by sme nežili v bezpečnom štáte.
Druhý problém uvedeného výroku: Ktorú kultúru chceme vlastne chrániť?
Na prvý pohľad z toho vyjadrenia kričí – my sme kresťania, moslimov tu nechceme. Ale ktoré kresťanstvo treba chrániť? Rímsko-katolícke? Evanjelické agsburgského vyznania? Starokatolícke? Pravoslávne?... Alebo treba chrániť ľudí bez vyznania, teda ateistov, a nerozmnožovať im v krajine rady veriacich, lebo utečenci sú určite moslimovia?
A odkedy tu to kresťanstvo vlastne je? Ak sa tak radi hlásime k slovanským tradíciám, mnoho z nich je predkresťanských (hoci len taká šibačka na Veľkú Noc...). Nebolo kedysi aj kresťanstvo „cudzím“ kultúrnym návykom a je naším len preto, lebo je na tomto území pár stovák rokov?
Nebola kedysi aj pastierska valaská kultúra a oštiepok importom z Rumunska? Je to naša kultúra len preto, lebo je tu tiež pár stovák rokov? A čo tak baníctvo a banícke remeslá? Nepomáhali ich náhodou naplno rozvíjať Nemci?
Nepustíme sem ani Rumunov ani Nemcov?
Ako nájsť v kultúrnych návykoch tejto krajiny tie „naše“, ktoré by tie „iné“ narušili? Je správnym kultúrnym návykom jedenie bravčového mäsa? Alebo je ním nedeľná omša a nie modlenie sa päťkrát denne? Alebo je ním brada?
Prečo sme pustili Francúzov, Nemcov a Kórejčanov do automobiliek? Všetci majú iné kultúrne návyky, dokonca Kórejčania úplne iné. Prečo sem môžu prichádzať Vietnamci a Číňania? Lebo Kórejčania chcú zarábať, Vietnamci a Číňania iba obchodovať?
Uvažovanie plné stereotypov a predsudkov.
Absurdnosť uvažovania o inom náboženstve a inej kultúre je zjavná.
Ešte horšia je ďalšia súvislosť.
Ak začneme deliť cudzincov podľa kultúrnych návykov, veľmi rýchlo to začneme robiť aj voči občanom Slovenskej republiky. Pretože „naše“ je to, čo je normálne, a normálne je to, čo vyznáva väčšina, čoskoro by sme asi začali zo spoločnosti vylučovať všetko a všetkých čo sú v menšine – tých, čo nemajú splachovací záchod (ľudia v slumoch na východnom Slovensku), tých, čo nevedia po slovensky (cudzincov pracujúcich v zahraničných firmách na Slovensku), tých, čo čítajú knihy v nemčine (zopár vzdelaných ľudí), tých, čo nemajú trvalé bydlisko (bezdomovcov), tých, čo nemajú deti, atď.
Kde by bola hranica? Kde by sme sa zastavili?
Už sme tu raz mali delenie ľudí podľa „iných“ kultúrnych návykov. Skončilo to holokaustom Židov, Rómov, homosexuálov a ďalších.
Nehovorím, že premiér uvažuje rovnako. Ale taký výrok – ak bol v článku pravdivo reprodukovaný – naznačuje, že je prípustné deliť ľudí podľa kultúrnych návykov a podľa náboženstva. Naznačuje, že sú na svete ľudia, ktorí sú nebezpeční kvôli inej kultúre.
Volá sa to xenofóbia – chorobný strach z cudzieho a neznámeho. Rozdeľovanie ľudí na My s našimi dobrými hodnotami a Oni s ich zlými hodnotami.
