Už sa stalo. Riadi aj počasie.
Počas náhodného vstupu moderátorky jednej slovenskej rozhlasovej stanice získa človek na Nový rok zásadnú informáciu o Slovensku: „Stále nevieme, čo je to sneh. Nedávno trochu poletoval, ale rýchlo sa stratil. Uvidíme, kedy v tejto zime zažijeme poriadnu snehovú nádielku."
Neviem, či som citoval presne, pretože som nemal pri rádiu záznamník, ale tak nejako to znelo. Určite si dobre pamätám, že sa moderátorka nezmienila o Bratislave.
Nešlo o predpoveď počasia, takže moderátorka mala právo byť nepresná.
Ale keď tieto vety počúva človek na strednom Slovensku, rozmýšľa, či sú skutočné tie polmetrové kopy snehu, ktoré vidí okolo seba. Kopy snehu, ktorý padá už desať dní a počas slov moderátorky stále sneží.
Asi sa práve vyskytujeme na výnimočnom a dosť nevhodnom mieste, predsa len, horské doliny sú podstatne chladnejšie ako Bratislava.
Lenže zrejme ten sneh nebude až taký výnimočný, keď sme koncom minulého roka už niekoľkokrát počuli o riadnom snežení na Slovensku: napríklad cez Donovaly niekoľkokrát kvôli snehu nepúšťali kamióny, v jednom momente dokonca zastavili všetku dopravu. Počuli sme aj o snehovej nádielke v Tatrách a inde.
Asi si treba dať pozor na geografiu, veď nás bratislavská moderátorka presvedčila, že snehu nieto. Tie vysokohorské lokality sú predsa len z iného sveta ako Bratislava.
Hoci, ono to asi bude celé inak. Zrejme to nebude len problém geografie.
Pamätám si na situáciu spred niekoľkých rokov, keď som odchádzal z Bratislavy na stredné Slovensko. Bratislavskými stromami vtedy práve lomcovalo niečo, čo sa podobalo víchrici.
Na druhý deň ráno som z rozhlasu počul moderátora: „Víchrica je preč, konečne je na oblohe pokoj."
Jeho slová som počúval tiež na strednom Slovensku, kam ten silný vietor práve prišiel a vyčíňal s plnou silou. Bratislavský moderátor nás presviedčal, že vietor sa utíšil. Asi som sa práve vtedy nemal vyskytovať na tom strednom Slovensku.
Asi to nebolo ojedinelé. Napríklad pred poslednými voľbami sme mohli v Košiciach čítať veľký bilbord, ktorý sľuboval - „Diaľnica do Košíc v roku...".
Zostal som vtedy stáť pred košickou železničnou stanicou a rozmýšľal som, kadiaľ by tá diaľnica mala viesť. Žeby z Terasy na Hlavné námestie? Alebo z US Steel k Steel aréne? A možno z Barce do Čermeľa.
Pri sledovaní televíznej stanice s celoštátnym pokrytím zasa počúvame polhodinový rozhovor o osude bratislavského PKO. A človek z Prešova sa pýta - „Čo je to vlastne, to vaše pékáó, že je okolo neho toľko kriku?"
Koniec koncov, nie je to pekné? -
Bratislava sa rozhodne, že po diaľnici sa bude chodiť len z Bratislavy do Košíc. Naspäť zrejme nie, rozhodne sa nebude cestovať okolo Žiliny ani okolo Prešova, a ten Ružomberok či Poprad si ani nevšimneme.
V Bratislave nefúka, tak Bratislava vyhlási, že na Slovensku nie je žiadny víchor.
V Bratislave ešte poriadne nesnežilo, tak Bratislava vyhlási, že snehu niet.
Bratislava má problém s PKO. Tento problém skutočne presahuje problematiku iba jednej budovy a jedného mesta - tak nech si ho dôkladne osvojí celé Slovensko.
Určite preháňam, lebo by bolo výborné, keby sme tú diaľnicu konečne mali. Len by som bol rád, keby sa po nej niekedy dalo jazdiť aj z Košíc do Bratislavy. A asi by bolo vhodné pred voľbami presviedčať Košičanov, aby niekoho volili preto, že vybuduje diaľnicu z Košíc do Bratislavy. Lebo načo bude Košičanom diaľnica z Bratislavy do Košíc? Najprv prejdú do Bratislavy južnou trasou cez Zvolen, a potom sa domov vrátia D1-kou?
Určite preháňam, asi je to veľmi jednoduché - v Bratislave proste navrhli bilbordy, a potom ich rozvešali po celom Slovensku. Akosi si neuvedomili, že v Košiciach vyznejú ako nezmysel.
Určite preháňam aj pri PKO, lebo je výborné, ak sa stane celoštátna „kauza" z faktu, že niekto podozrivým spôsobom predal pozemky pod veľkou kultúrnou budovou, čím odpísal aj budovu.
Určite preháňam, lebo takéto prípady treba v médiách poriadne rozmazať, aby si niečo podobné volení funkcionári nedovoľovali. Len by som bol rád, keby sme vyvážene počuli aj o podobných „kauzách" z iných slovenských miest. A z obcí.
Ale čo s tým narobíme, keď hlavné médiá sú v Bratislave...
Ľudia na Slovensku tomu hovoria bratislavocentrizmus - teda zahľadenie Bratislavy do seba samej. Bratislavčania nemajú radi toto označenie, pretože ešte majú v čerstvej pamäti pragocentrizmus, ktorý znamenal, že o všetkom sa rozhoduje v Prahe a Bratislava mala minimálne právomoci.
Podobné označenie nejakým spôsobom uráža Bratislavčanov, lebo ich sa akoby netýka. „To len Praha nám nedovolila o ničom rozhodovať. Teraz máme vlastný štát a my sme jeho hlavné mesto, tak máme právo rozhodovať, veď rozhodujeme o nás."
Žeby sme s tým nemohli nič urobiť?
Problém nemôže byť len v excentrickom postavení hlavného mesta. Nebude to ani problém sídla hlavných médií. Skôr mám dojem, že často je problém v ochote vnímať druhých.
Hlavné mesto určite má právo o mnohom rozhodovať, od toho je hlavným mestom. Keď však rozhoduje, tak by asi malo rozhodovať s vedomím, ako žijú ľudia za hranicami hlavného mesta.
A tu cítim hlavný problém. Bratislavčania v každodennom živote tak trochu nevnímajú krajinu, v ktorej žijú, aj keď žijú v istom jej centre. Vystačia si sami so svojimi problémami. Pritom by nielen mohli, ale aj mali viac vnímať, ako ľudia žijú za hranicami hlavného mesta - práve preto, že žijú v hlavnom meste.
Mohli by túto krajinu viac vnímať aj napriek tomu, čo im mapa nahovára: Akoby sa Slovensko začínalo v Bratislave.
Závisí však len od použitej optiky, či sa Slovensko v Bratislave začína alebo končí. Rovnako dobre sa Slovensko môže začínať a končiť aj v Skalici, aj v Čiernej nad Tisou, aj v Trstenej, aj v Komárne.
A keď hovoria o počasí, mohli by sa častejšie pozrieť aj trochu ďalej, nielen z vlastného okna.
Na záver treba pripomenúť, že autor týchto úvah je rodený Bratislavčan, je na svoje mesto hrdý a páči sa mu v ňom. Iba sa mu občas niečo nepáči na jeho obyvateľoch.
