Starý most by mohol byť opäť Mostom Červenej armády - veď táto armáda nám nepripravila iba desiatky rokov sovietskej nadvlády, ale zároveň od náš vyprášila nacistickú nadvládu. Alebo žeby dostal pôvodné meno - Most kráľa Františka Jozefa? Aj Prístavný most by mohol opäť byť Mostom hrdinov Dukly, veď aj na Dukle padlo veľa vojakov.
Alebo radšej Námestie Ľudovíta Štúra zmeníme na Kráľovský kopec? Či na Korunovačné námestie - Nám. 14. marca - Rooseveltovo nám.... alebo si radšej necháme Štúrovo námestie? Nuž, tu je to hra s ohňom, lebo vedľa už na koni čaká Mária Terézia. Pripadne by sa určite našlo dosť nadšencov, ktorí by na nám. 14. marca radi chodili oslavovať.
Alebo vrátiť pôvodný názov Štefánikovej ulici? Lenže ktorý je pôvodný, keď od svojho vzniku ich vystriedala neúrekom - Mortzel Gasse, Mertzlgassen, Marzgasse, Marc utza, Märzl Linie, Marcal vámsorom, Marcalutca, Stefánia út, Stefaniastrasse, Štefánikova ulica, Štefánikova cesta, Obrancov mieru, Štefánikova ulica, znova Ulica obrancov mieru a dnes opäť Štefánikova ulica. Stačí si otvoriť Bratislavský topografický lexikon.
Mnoho názvov v našich uliciach je pekných a mnohé nich si niečo alebo niekoho uctia.
Mám však podozrenie, že nejde ani tak o úctu, ako o obyčajné gestá, keď potrebujeme svetu vykričať - „My si vieme uctiť veľkých ľudí."
Ešte si pamätáme, ako niektorí poslanci mestského zastupiteľstva do roztrhania tela bojovali za to, aby sme nemali Most Apollo, ale Most Jána Pavla II. Dokonca chceli otvoriť už uzavreté hlasovanie. A načo by to bolo? Uctili by sme si veľkého človeka?. Neuctili sme si ho rovnako, keď sme ho s veľkou slávou dvakrát privítali v tomto meste? Nie je tá úcta trochu podozrivá, keď sme sa snažili podľa neho pomenovať veľkú plochu v Petržalku zarastenú burinou?
Takto to v Bratislave chodí. Robíme veľké gestá, ktorých dôsledky nedomyslíme.
Kedysi sme likvidovali názvy z čias komunizmu. Z našich ulíc sa stratil obávaný šéf Čeky Dzeržinskij, odstránili sme maršalov Jakubovského aj Žukova a aby bolo všetko priezračne jasné, tak sme pre istotu polovicu Tupolevovej ulice premenovali na Iľjušinovu podľa sovietskych tvorcov lietadiel.
Avšak popri tom sme odstránili Drábikovu ulicu pomenovanú podľa nešťastníka, ktorého v r. 1671 v Bratislave popravili, lebo sa vzbúril proti vrchnosti a predpovedal pád Habsburgskej ríše. Asi mal smolu - okolo neho boli v Petržalke samí komunistickí funkcionári, tak sme ho zmietli spolu s nimi.
Ale asi je lepšie mať Most SNP, veď prečo práve tento most by sa mal volať Novým, keď chvíľu je každý most novým. Aj Starý most bude po rekonštrukcii novým. Predpokladám však, že teraz zrekonštruujeme aj tie tri plamene pod mostom SNP, ktoré pripomínajú karikatúru slovenského znaku na štátnom znaku Československej socialistickej republiky a hovoria o bratstve s ľudom Sovietskeho zväzu.
Keby sme sa radšej starali o to, aby sme tie mosty opravovali. Gestá sú nám nanič, lebo s nimi sa nikam nedostaneme, ale taký opravený most sa celkom zíde.
Občania tohto štátu naozaj niekedy strácajú pamäť, ako hovoria plagáty pri zastávkach autobusov pod Novým mostom SNP. Mnoho udalostí i postáv z našej histórie by sme si mohli a mali pamätať a SNP k nim tiež patrí. Len či nám k tomu pomôže neustále premenúvanie ulíc, námestí, mostov...
Ale vlastne by som sa mohol tešiť, že v tomto meste nemáme vážnejšie starosti.
