Minister Lipšic na tlačovej konferencii vyslovil viacero viet, z ktorých ide mráz po chrbte. Hovoril rozvážne, bolo vidno, že váži slová a premýšľa nad tým, čo vysloví.
Ak však minister vysloví s plnou vážnosťou myšlienky, že republika sa bude orientovať na kvalifikovaných a vzdelaných migrantov, aby sme zaplnili pracovné miesta, ktoré sú uvoľnené, vysielame tým do sveta vážny signál:
Ak vás ohrozuje vojna vo vašej krajine, my vám útočisko neposkytneme, ak ste bez vzdelania.
Ak nemáte čo jesť, my vám nič nedáme, ak nemáte vzdelanie.
Ak ste zďaleka, k nám nechoďte, lebo nám nebudete rozumieť.
Ak nie ste flexibilní, k nám nechoďte, lebo berieme len prispôsobivých.
Nech ste odkiaľkoľvek, vedzte, že u nás má naša kultúra a tradícia vyššiu hodnotu ako vaša.
Ak chcete prísť k nám, zabudnite na svoju kultúru a svoje tradície.
Nechcem domýšľať ďalej, ale nedá mi vysloviť posolstvo, ktoré si z ministrových viet môžu zobrať občania Slovenskej republiky:
Kto sa nedokáže plne integrovať do našej kultúry a tradícií, nemá tu miesto. Ak tu chce zostať, musí sa „plne integrovať.
Samozrejme, že sa okamžite musím spýtať, čo je to tá „naša kultúra a tradície", ale to je pre politikov asi príliš akademická otázka. Hoci som presvedčený, že by nemala byť, lebo od odpovede na túto akademickú otázku závisia veľmi konkrétne politické opatrenia.
Ako to všetko súvisí s projektom multikulturalizmu, ktorý podľa ministra Lipšica zlyhal, čo pán minister tvrdí už niekoľko rokov? Neviem. Ani pri tom všetkom nerozumiem, ako sa pán minister chce skutočne ubrániť prieniku kultúr v dnešnom globalizovanom svete, v schengenskom priestore, v Európskej únii. Prípadne ako sa chce ubrániť problémom, ktoré multikulturalizmus so sebou prináša.
Jedno riešenie však poznám a mnohí sme nezabudli na skúsenosť s takým riešením: U nás, na Slovensku, budeme všetci svorne vyznávať „našu kultúru a tradície". Okolo nás bude síce mnoho iných kultúr a tradícií, nemusíme chodiť ani ďaleko, stačí len „za humná". Možno sa tam za tými humnami budú kultúry aj trochu miešať, ale to je ich problém.
U nás žiadne miešanie nebude. My si pekne zavrieme hranice, aby sem nikto neprispôsobivý neprenikol, začneme rušiť televízne vysielanie, aby sme nevideli tie iné kultúry, nepustíme ľudí cestovať, aby ich nevideli, lebo u nás sa bude vyznávať len naša kultúra a naše tradície.
A komu sa to nebude páčiť, s tými to vyriešime po francúzsky - napríklad im zakážeme nosiť ich oblečenie a prikážeme všetkým hovoriť spisovnou slovenčinou. Pôjdeme sa učiť do vysoko kultúrneho Francúzska, oni s tým majú stáročné skúsenosti.
Ešte nerozumiem, prečo sa pán minister vyjadroval tak jemne a politicky korektne, keď tvrdil, že už máme dosť segragovaných osád na to, aby sme vytvárali ďalšie. Mám pocit, že jeho slová by v krčmovej debate asi zneli inak:
„Je tu dosť Cigánov, netreba nám ďalších necivilizovaných prisťahovalcov z Afganistanu, z Líbye, z Albánska, z Kazachstanu, či z Vietnamu. My tu potrebujeme vzdelaných Čechov, Nemcov, Maďarov, Francúzov, Angličanov, Fínov, Nórov..."
Nuž ale čo urobíme s tými vysoko vzdelanými Kórejcami, ktorí pracujú v automobilke a nie a nie ísť na Veľkú Noc pomodliť sa do ktoréhokoľvek kresťanského chrámu? A ako ich už len naučíme šibať či polievať ich kórejské dievčatá?
V tomto texte som určite nezvážil všetky možné súvislosti, lebo zo mňa vyletel ako kýchnutie okamžite po tom, ako som si vypočul vyhlásenia ministra Lipšica. Ako keby som dostal prudkú alergickú nádchu.
Asi by som ju nedostal, ak by pán minister povedal, že bude od všetkých imigrantov žiadať rešpektovanie slovenského právneho systému a že spolu s ministrom školstva urobí všetko preto, aby sa tí, ktorí u nás zostanú dlhšie, mali možnosť naučiť sa plnohodnotne komunikovať po slovensky.
