Skúsme si predstaviť, že sa snaha ministerstva naplní a odborníci zo zahraničia prídu na slovenské univerzity.
Ak sa má kvalita našich škôl skutočne pohnúť, musia to byť špičkoví odborníci, ktorí potiahnu celý tím. Ak nebudú špičkoví, len takí „obyčajní" dobrí odborníci, musí ich byť kritické množstvo, teda rádovo by sme museli uvažovať o stovkách zahraničných učiteľov a vedcov na Slovensku.
Je to zrejme ilúzia. Keby to bolo u nás také dobré, už by sme ich tu asi mali. Mnohých síce máme a mnohí prichádzajú na kratší či dlhší čas, ale nie sú to žiadne davy odborníkov. Prečo sa k nám nehrnú a kedy k nám prídu?
Predstavme si špičkového profesora, ktorý príde, povedzme zo Španielska, na slovenskú vysokú školu.
Prišiel profesor, zrejme sa stane garantom študijného programu - ak ho akceptuje Akreditačná komisia. Na to však musí spísať zoznamy svojich publikácií, citácií, obsah a štruktúru svojho vyučovania, svoje výskumné úlohy, škola musí požiadať o zmenu garanta - celý proces potrvá niekoľko mesiacov.
Akceptujú ho, ale o dva-tri roky príde nutnosť novej akreditácie. Špičkový zahraničný profesor tak bude asi na pol roka viesť tím ľudí, ktorí píšu desiatky strán akreditačného spisu, pričom sa bude čudovať, prečo sa počas práce požiadavky na podobu toho spisu trikrát zmenili.
Každý rok bude do univerzitnej knižnice poctivo odovzdávať informácie o svojich publikáciách aj s kópiami publikácií, aby ich univerzitný systém zaevidoval a aby mu ich vo vyhodnoteniach akceptovali. Systematicky bude vyhľadávať, kto a kde ho citoval, aby mohol do rovnakého systému dodávať aj tieto informácie.
Každý rok (alebo každý druhý/tretí rok?) bude žiadať grantové komisie o peniaze na svoj výskum, aby sa po roku od podania žiadosti dozvedel, že dostal... povedzme o tretinu menej. Pretože informáciu získa pravdepodobne začiatkom leta, bude už o pol roka na to písať ročné vyhodnotenie grantu, teda svojho výskumu.
Bude neustále zápasiť s Akademickým informačným systémom, čo je softvér na evidenciu všetkého, čo sa vo vyučovaní na vysokých školách deje (a bude sa čudovať, či k nám nedorazil termín „user-friendly").
Opakovane bude na ekonomickom oddelení fakulty žiadať o verejné obstarávanie predmetov a materiálu pre svoj výskum, aby všetko dostal s polročným oneskorením.
Ak nebude mať šťastie na fakultu, ktorá by bola slušne vybavená, tak si na prednášky bude nosiť vlastný alebo požičaný dataprojektor a notebook (samozrejme, aj s predlžovačkou).
Pritom bude mať zmluvu len na tri roky - pre istotu, čo keby sa neosvedčil. Ak bude profesorom vo veku okolo 50 rokov, tak bude dostávať hrubý plat cca 1000 eur. Ak bude mať šťastie, tak sa tento príjem zvýši osobným príplatkom, čo určí dekan.
Prečo straším opisom podmienok na vysokých školách?
Lebo podľa Správy o stave školstva chce ministerstvo podporovať príchod zahraničných odborníkov na naše vysoké školy. V materiáli sú aj návrhy, ako to urobiť: budú sa publikovať ponuky na prácu v angličtine, prispôsobí sa výberové konanie, administratívne sa podporia zamestnanci zo zahraničia, podporí sa vytváranie multikultúrneho prostredia na škole.
Končí ilúzia, začína naivnosť úradníkov na ministerstve. Majú predstavu, že ak si odborník v zahraničí prečíta „ponuku na prácu v angličtine", určite si podá prihlášku na slovenskú univerzitu.
Zrejme netušia, že medzinárodná spolupráca a príchod ľudí zo zahraničia sa začína spoločnými výskumnými témami, kvalitnou prácou obidvoch strán a kvalitnými pracovnými podmienkami na univerzite.
Ak niekto priláka odborníkov zo zahraničia, tak sú to samotné vysoké školy svojím zaujímavým a podnetným výskumom, publikovaním výsledkov v zahraničí, cestovaním na zahraničné kongresy a prednášky.
Ak sem prilákajú zahraničného odborníka, ten zostane u nás pracovať vtedy, ak stretne kvalitných a motivovaných spolupracovníkov, ak nájde kvalitné podmienky pre výskum, znesiteľnú administratívu,
Ak nájde schopných úradníkov a vybaví veci bez korupcie.
Zostane tu vtedy, ak nebudú záznamy v univerzitnej databáze dôležitejšie ako úroveň výstupov z výskumu. Ak sa nebude musieť neustále zaťažovať opakovaným spisovaním všetkého, podávaním správ, hlásení, spisov, zoznamov, žiadostí... , ak napríklad nebude musieť prezenčnú listinu na odbornom seminári podpisovať štyrikrát.
Ak nájde motivovaných študentov, ktorí chcú od neho viac, ako len známku na záver semestra.
Ak bude mať dostatok peňazí na svoj výskum.
Ak dostane slušný plat.
V tom všetkom fungujú dve premenné - ľudia a podmienky. Teda ľudia na vysokých školách a podmienky ich práce.
Ministerstvo vôbec nemusí uvažovať o tom, ako k nám dotiahnuť zahraničných odborníkov. Radšej by sa malo venovať tomu, ako vytvoriť na vysokých školách podmienky, ktoré tých odborníkov prilákajú.
Ale to by muselo uvažovať o komplexných zmenách - finančných, organizačných, legislatívnych, administratívnych, pracovno-právnych, všeobecne ekonomických, štrukturálnych. Bez nich sa k nám zahraniční odborníci nepohrnú.
