Polovica kandidujúcich strán vo svojom programe nemá žiadne zmienky o rozvoji školstva. Je to smutné, je to tragédia, alebo fraška? Je to obraz myslenia politikov? Je to obraz reálnych priorít tejto spoločnosti?
Príčin je určite viac, ale najsmutnejšie je, ak si školstvo vôbec nevšimli aj niektoré strany so silnou voličskou podporou – prípadne ho vo svojich programoch odbavili všeobecnými frázami.
Nasledovné strany sa vo svojich programoch venujú rôznym oblastiam – hospodárstvu, obrane, zahraničnej politike, dôchodcom či zdravotníctvu, ale školstvo ich zrejme netrápi. Niektoré z nich dokonca nezverejnili žiadny program, takže nemožno zistiť ani ich zámery v školstve. (V poradí podľa čísla, ktoré si vylosovali do volieb):
Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Máme toho dosť
Hlas pravice
Demokratická strana
Starostovia a nezávislí kandidáti
Slovenská liga
Vlasť
Most-Híd
Smer – Sociálna demokracia
Hlas ľudu
Kotlebovci – ĽSNS.
Zopár strán sa síce snažilo vypracovať nejaký program aj pre školstvo, ale dostali sa buď k všeobecným frázam, alebo k niekoľkým opatreniam, ktoré nie sú podložené argumentmi, prípadne vôbec nie sú systémovými riešeniami:
Slovenská národná strana sa obmedzila na všeobecné tvrdenia až frázy, podobne ako Socialisti.sk či Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby alebo Maďarská komunitná spolupatričnosť. A nekonkrétne tvrdenia alebo opatrenia vytrhnuté z kontextu nájdeme aj v programoch strán Dobrá voľba, 99% – Občiansky hlas, Slovenské hnutie obrody či Práca slovenského národa.
Niekoľko strán si dalo so školstvom väčšiu prácu a vypracovali viac-menej komplexné návrhy na zmenu v školstve. Bez toho, aby som hodnotil obsah ich programov, môžem povedať, že najserióznejšie sa školstvu venovali tri strany:
Sloboda a Solidarita, ktorá má vo svojom programe prepracovanú diagnózu slovenského školstva založenú na dátach a faktoch, ako aj množstvo systémových i individuálnych opatrení, ktoré majú situáciu riešiť.
Za ľudí postupovala rovnako. Dokonca sa školstvo dostalo na 2. miesto v jej programe, teda nie je na chvoste dôležitostí, ako pri väčšine strán.
Koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktoré dokázalo jasne definovať situáciu v školstve, a táto oblasť je u nich dokonca na 1. mieste v programe.
Podobne, aj keď nie až tak systematicky, postupovali aj v Sme rodina a v hnutí OĽANO (toto hnutie má školstvo na 2. mieste v programe). Obidve strany sa celkom úspešne snažili definovať situáciu v školstve. Aj keď ich opatrenia nie sú také prepracované, ako pri predošlých troch, predsa cítiť snahu systematicky riešiť situáciu v školstve. Podobnú snahu prejavilo aj Kresťansko-demokratické hnutie, ktorého definície však zaostávajú za predošlými. Napriek tomu prejavuje snahu o systémový prístup.
Z 24 kandidujúcich strán dokážu len dve a jedna koalícia ponúknuť skutočne seriózne, premyslené, podložené a prepracované riešenia pre naše školstvo. Približujú sa im iba ďalšie tri strany.
Zostáva 19 strán, ktoré buď vôbec nemyslia na školstvo (prípadne neponúkajú žiadny program), alebo zverejnili všeobecné a nesystémové frázy, všeobecné tvrdenia, povrchné opatrenia či jednotlivé opatrenia vytrhnuté z kontextu.
Akoby mnohí politici (vrátane silných strán) vôbec netušili, že úspešnú budúcnosť tohto štátu nezabezpečia nové automobilky, ale len kvalitné vzdelanie jeho občanov.
Ak by sme teda chceli voliť podľa toho, ako sa bude asi vyvíjať naše školstvo, nemáme veľa možností.
Každý si vo voľbách vyberá podľa svojich potrieb, názorov, postojov či pocitov. Ak si však veľa občanov vyberie strany, ktorým na školstve nezáleží, nemôžeme sa potom sťažovať, že školstvo sa bude zhoršovať. Pretože politici sú vo veľkej miere takí, akí sú občania, čo ich zvolili.
