Svet zatajil dych pri pohľade na ruské vojská na Kryme. Oproti hrubej sile sa zrazu všetky poklady svetových múzeí, všetky múdrosti od Platóna po Bottona i všetky krásy svetových galérií stali lacnou a bezvýznamnou pozlátkou.
Akoby úplne stratilo zmysel venovať sa umeniu, alebo čítať veľkých svetových filozofov.
Bola by to však chyba. Dnes sa potrebujeme ešte hlbšie zahľadieť do pokladov histórie, opätovne sa vracať k minulým výkonom ľudského myslenia, potrebujeme ešte viac vyhľadávať zážitky z umenia.
V múzeách sa naučíme, ako sa ľudia správali v podobných situáciách v minulosti. Zavedú nás pod hrubý nános surovej propagandy, umožnia nám vidieť záujmy vládcov tam, kde sa prezentujú objektívne potreby. Ukážu nám nepredvídané dôsledky akcií mocných, ktoré vo svojich počiatkoch občas pôsobia možno nevinne.
Pomôžu nám porozumieť tomu, čo sa okolo nás deje.
Určite nie je dôležité len porozumieť. Ak však prehliadneme klamstvá mocných, možno dokážeme v budúcnosti podobným akciám predchádzať - hoci každý len svojím malým podielom na svojom malom piesočku.
Umenie nám zasa ukáže svet v jeho rôznorodosti. Ukáže nám, že je normálne, ak je svet pestrý a ľudia sú odlišní, ukáže nám, koľko bohatstiev svet ponúka, ak uchováme jeho pestrosť. Umenie nám pomôže byť vnímavejším voči potrebám druhých ľudí a druhých národov, ukáže nám, ako môžeme svoje konflikty riešiť vzájomným porozumením a kompromisom.
Umenie robí naše emócie pružnejšími a podnecuje nás kriticky uvažovať o svete. Ukazuje nezmyselnosť hrubého násilia. Provokuje nás, aby sme zvažovali rôzne alternatívy riešenia, aby sme v pokore počúvali druhých ľudí.
Umenie nás nezachráni, ak si už niekto mocný zmyslel, že si niečo naše vezme. Dlhodobo však zušľachťuje človeka, aby prehliadol lákadlá moci a sily. Umelci nám na prvý pohľad ponúkajú len príjemné zážitky. Tie sú však iba nástrojom, aby sme z umenia čerpali ľudskosť - vedomie, že sme si všetci rovní, že zdieľame rovnaké túžby a že všetci chceme pokojne prežiť svoje životy.
Umenie nám nenásilne ukáže, čo dokáže násilie. Privedie nás k tomuto poznaniu cez hlboký zážitok pri sledovaní obrazov ľudského osudu. Nepotrebujeme násilie prežiť skutočne, stačí, ak ho prežijeme v umeleckom obraze. Ten umelecký obraz však odhalí lož, ktorá je za každým násilím, a tohto odhalenia sa mocní veľmi boja.
Násilie kvitne tam, kde niet tolerancie, kde je pýcha, nadradenosť a lož, kde sa netoleruje odlišnosť, kde je snaha urobiť všetkých rovnakými, kde je snaha ovládať.
Násilie sa však nerozvinie tam, kde sú ľudia citliví na potreby iných, kde sa rešpektujú iné pohľady na svet, kde človek nechce zasahovať do životov iných ľudí, kde sa veci pomenujú pravým menom. - A presne to v nás rozvíja umenie.
Umenie a umelci, filozofia a filozofi, všetky poklady múzeí, celé naše poznanie histórie - to všetko je uprostred zbraní bezmocné. Nesmú však mlčať. Musia kričať, aby odhaľovali vymývanie našich mozgov propagandou, ktorá tvrdí, že vojak nie je vojak, že okupácia nie je okupácia. Musia kričať, aby odhaľovali podvodné klamstvá mocných. Musia kričať, aby ďalšie generácie neurobili tie isté chyby.
Inter arma silent Musae - zmĺknu, lebo sa zľaknú, veď nemajú automatické zbrane.
Vojak svojím kalašnikovom zabíja, ale Múzy majú silnejšiu zbraň. Pomáhajú systematicky meniť vedomie človeka. Nerobia to však barbarskou, prvoplánovou propagandistickou kanonádou a klamstvom, ktorá sa tak či tak neskôr rozsype.
Múzy menia vedomie človeka hlbšie a dlhodobo. Pomáhajú človeku, aby si dokázal tvoriť vlastný názor, aby bol schopný samostatne, kriticky a citlivo sa pozerať na ľudí a udalosti okolo seba. Aby neuveril klamstvám mocných.
Preto nesmú uprostred zbraní mlčať. Preto nesmieme zabudnúť na Múzy ani uprostred rinčania zbraní.
