Už sa veľa napísalo o tom, že odstraňovať suseda Žubajíka zo šlabikára znásilňuje realitu, v ktorej žije mnoho slovenských detí. Nevšimli sme si však poriadne, že sa tu udialo niečo, čo v demokratickom štáte vôbec nemá miesto - že sa narušil riadny demokratický proces tvorby učebníc.
Vznik učebnice, ktorá sa používa v školách celej SR, nie je jednoduchý:
1. Ministerstvo školstva vypíše výberové konanie na učebnicu.
2. Do konkurzu sa prihlásia autori, ktorí predložia koncepciu celej učebnice, štruktúru učebnice a kompletne spracovanú jednu kapitolu. Kritériá na spracovanie učebníc platia celoštátne a učebnice musia rešpektovať Štátny vzdelávací program.
3. Celoštátna komisia zložená z učiteľov rôznych stupňov škôl (ale hlavne z tých, čo tento predmet učia) vyberie jedného autora a jeho návrh.
4. Podobný konkurz prebehne aj na výber vydavateľa.
5. Ministerstvo uzatvorí s autorom autorskú a licenčnú zmluvu (a inú zmluvu aj s vydavateľstvom).
6. Autor napíše kompletnú učebnicu.
7. Keď je učebnica hotová, posúdia ju dvaja odborníci - odborníci na predmet aj na vyučovanie tohto predmetu.
8. Autor zapracuje do textu ich pripomienky.
9. Vydavateľstvo editorsky spracuje učebnicu. V tomto procese sa robia v učebnici ďalšie zmeny.
10. Potom ju posúdi Štátny pedagogický ústav, ktorý navrhne ministerstvu, aby učebnicu odporúčalo školám ako celoštátnu učebnicu.
11. Ministerstvo súhlasí.
12. Konečne sa môže učebnica vytlačiť.
13. Až potom sa učebnica distribuuje do škôl.
Takže šlabikár s príbehom suseda Žubajíka prešiel niekoľkonásobným posudzovaním a preverovaním odborníkmi (učiteľmi, odborníkmi na pedagogiku, na didaktiku, na vyučovanie a výchovu malých detí), ako aj úradníkmi v rôznych inštitúciách a na rôznych stupňoch riadenia.
Potom sa však niekto mocný rozhodol, že príbeh suseda Žubajíka demoralizuje mládež a zaútočil. Ten niekto si myslí, že rozumie učebniciam lepšie ako všetci tí odborníci, ktorí šlabikár tvorili a posudzovali.
Minister reaguje na útok zmätočne. Nielenže sa okamžite neodvolá na skupinu odborníkov, ktorí boli pri vzniku učebnice, ale navyše zoberie rozhodnutie do vlastných rúk.
Mohol sa pri tom radiť s kým chcel. Každá nová komisia zriadená na posúdenie šlabikára je však zbytočná, lebo komisií bolo pri vzniku učebnice dosť. Každá nová komisia zároveň ruší prácu predchádzajúcich komisií, posudzovateľov, redaktorov, zodpovedných úradníkov.
Vznik učebníc je na Slovensku centralizovaný, ale predsa len odborne dostatočne zabezpečený. Určite nevznikajú len vynikajúce učebnice, ale minister školstva ako najvyšší úradník v rezorte nemá právo do ich vzniku zasahovať. Postup, ktorý som tu opísal, je totiž výsledkom ministerskej smernice, ktorú vydalo samotné ministerstvo školstva.
Ak chce minister rozhodovať, či nejaká pasáž do učebnice patrí alebo nepatrí, nepotrebuje všetky tie posudky a komisie. Môže ich zrušiť a rozhodovať autoritatívne sám.
V demokracii však rozhodujú ľudia, ktorých sa problematika (učebnica) týka, ľudia, ktorých ustanovili zákony a smernice (komisie a posudzovatelia) a ľudia, ktorí sú v problematike odborníci (pre učebnice sú odborníkmi učitelia, pedagógovia). Pán minister školstva nepatrí ani do jednej z týchto kategórií.
A predsa pán minister rozhodol, že jeden príbeh je v učebnici škodlivý a treba ho vyškrtnúť.
Nepripomína nám to cenzúru?
