Ukazuje sa, že pánovi ministrovi Čaplovičovi treba veriť. Ak povedal, že posilní stredné odborné školstvo, tak ho posilní. Lebo načo by mu inak bol štátny tajomník, ktorý určite dôkladne pozná fungovanie priemyslu?
Dá sa predpokladať, že tento štátny tajomník bude na školstvo (asi zvlášť na stredné) hľadieť očami budúceho zamestnávateľa absolventov škôl. Potiaľ je to určite v poriadku, pretože tak by sa školstvo mohlo nasmerovať na svoj cieľ - schopnosti, zručnosti, kompetencie absolventov rôznych stupňov škôl. Možno síce budú dôležité iba schopnosti pre prácu v priemysle, ale to sú už len dohady.
Školstvo by malo šancu menej sa zaoberať témami, ktoré sa majú na školách učiť. Školy by sa mohli oveľa viac profilovať podľa toho, čo potrebujú zamestnávatelia.
Či to zabezpečí človek, ktorý dôkladne pozná automobilový priemysel, ale - trúfam si tvrdiť - školstvo pozná z veľkej diaľky, to je už iný problém. Ak niekto učí na vysokej škole, to vôbec nie je zárukou, že rozumie problémom základných a stredných škôl.
Takže nasleduje otázka: Nemal to byť radšej riaditeľ nejakej úspešnej strednej odbornej školy? Ale minister má právo si vybrať spolupracovníkov podľa seba.
... Ibaže by za menovaním odborníka z automobilového priemyslu boli iné tlaky.
Takže sa zdá, že čo minister školstva povie, to aj bude. Nezabudnime, čo všetko už zo svojich zámerov prezradil:
Povedal, že treba sprísniť pravidlá akreditácie vysokých škôl.
Povedal, že teraz nemôže zvyšovať platy učiteľov.
Povedal, že treba na maturity vrátiť povinnú matematiku.
Povedal, že treba žiakov tlačiť do technických predmetov.
Povedal, že nepodporí vznik žiadnej novej súkromnej školy.
Povedal, že pre vysoké školy treba zaviesť limity na počet študentov.
Povedal, že treba školy prispôsobiť potrebám zamestnávateľom.
Povedal, že stredné odborné školy by sa mohli stať firemnými školami.
Povedal, že treba zaviesť akreditáciu stredných škôl.
Výberom štátneho tajomníka nový minister školstva naznačil, že čo povie, to sa aj stane. Treba už len dúfať, že jednotlivé kroky budú súčasťou systémových riešení a nie opatreniami vytrhnutými z kontextu.