Netreba nám psychiatrov, stačia kňazi

Písmo: A- | A+

„Dnes môžete ísť k psychiatrovi, ale už nemôžete ísť k duchovnému, ktorý robí podobnú činnosť.“ – Výrok premiéra Slovenskej republiky, keď bránil otvorenie kostolov pre osobnú modlitbu počas Veľkej Noci.

Netreba vysvetľovať, aká je práca lekára-psychiatra. Priemerne vzdelaný človek to nemusí presne vedieť, ale mal by tušiť, že je to komplexná medicínska starostlivosť o psychické zdravie človeka, vyhľadávanie porúch psychiky, ich diagnostika a liečba. Netreba sa ani pozastavovať nad tým, že vysokoškolsky vzdelaný premiér by to mal vedieť. Ak bol schopný také čosi vysloviť, je asi stratou škoda času vysvetľovať mu absurdnosť tohto porovnania.

Počúvajúc jeho prirovnanie si treba ujasniť niečo iné, oveľa dôležitejšie: Takéto vyjadrenia podporujú nedôveru voči vede a vedeckým poznatkom, voči medicíne založenej na dôkazoch.

Prirovnanie psychiatrie, vedeckého a medicínskeho odboru založeného na vede – k povolaniu, ktoré poskytuje človeku útechu s pomocou predstáv o nadprirodzenom svete, také prirovnanie prudko znevažuje medicínske povolanie. Znižuje psychiatriu na úroveň útechy, na úroveň zamýšľania sa nad životom, na úroveň empatie, na úroveň vyjadrenia spolupatričnosti a na úroveň podpory a poskytnutia nádeje.

Útecha, empatia, spolupatričnosť, všetko je to určite dôležitá podpora. Na mnohých ľudí pôsobí útecha od kňaza tak, že sa v ťažkých chvíľach pozviechajú. Je celkom reálne, že ich kňaz motivuje, aby zozbierali vnútornú silu.

Ale kňaz nemôže nikdy diagnostikovať ani liečiť psychickú poruchu. Môže veriacemu pomôcť rovnako, ako by mu pomohol povedzme priateľ alebo iný blízky človek.

Kňaz nemá vzdelanie na to, aby liečil.

Na rozdiel od kňaza psychiater lieči, a má na to patričné vzdelanie založené na vedeckých dôkazoch, na experimentoch, na empirických dátach, na laboratórnych výskumoch. Pôsobenie psychiatra-lekára vychádza z tisíckrát overovaných dôkazov a postupov.

Psychiater lieči. Kňaz môže veriaceho(sic!) podporiť.

Ak tieto dve povolania prirovnáme, povieme len to, že cieľom psychiatrie je, aby človeka podporila v hľadaní vnútornej sily. Asi psychiater chorému povie – Dôveruj, že sa vyliečiš a vyliečiš sa. Porozpráva sa s psychicky chorým človekom, a ten sa vylieči. Rovnako ako keď kňaz kresťanskej cirkvi povie – Viera tvoja ťa vyliečila. Nešťastný človek sa mu vyspovedá, spolu sa pomodlia a ťažkosti sa dajú prekonať.

A načo sú nám potom psychiatri, keď to dokážu aj kňazi? Načo sú nám výskumy, experimenty, lieky, overené postupy a medicínske protokoly, keď stačí útecha od kňaza?

Toto nám odkazuje prirovnanie psychiatra s kňazom, ktoré urobil premiér Slovenskej republiky. Možno si to prirovnanie iba nedomyslel, možno pre neho samotného kňaz funguje povedzme ako terapeut. Ani to by ho neoprávňovalo, aby prirovnával prácu psychiatra k práci kňaza. Ako premiér musí vzbudzovať dôveru vo vedecky overené medicínske postupy (zvlášť počas epidémie) a nie ich znižovať na úroveň útechy, na úroveň psychickej podpory.

Ja to totiž nebezpečné. Dnes sú ľudia schopní uveriť čomukoľvek, čo jasne dokumentuje proti-očkovacie „hnutie“. Ak veriaci uveria premiérovi („veď je premiér, musí vedieť, ako sa veci majú“), prestanú sa trápiť s cestou k lekárovi, nebudú si vážiť medicínu – ale pôjdu za kňazom.

A namiesto očkovania proti COVID-u si pôjdu do kostola po hostiu.

Myslím, že pán premiér by sa mal ospravedlniť prinajmenšom všetkým psychiatrom, a najradšej všetkým lekárom.

Skryť Zatvoriť reklamu