Islam a kresťanstvo sú skutočne do určitej miery iné i odlišne organizované. Ak by však išlo len o ideológiu nejakého náboženstva, tak by bolo úplne jedno, akého boha by sme tu mali. Zmena by nenarušila princíp centrálne organizovaného náboženstva a náboženského života. Ak by to bol monoteistický boh, stále by to bol jeden boh a človek by zostal podriadený vykonštruovanej nadpozemskej autorite i pravidlám náboženského života.
Problém je možno v tom, že náboženstvom sa asi zakrýva iná politická tradícia.
Čo ak sa islamom zakrýva odmietanie takej koncepcie ľudských práv, aká sa vyvinula v Európe? Čo ak sa ideológiou islamu zakrýva tradičná nerovnosť pohlaví? Čo ak sa súdenie ľudí iba zdôvodňuje náboženskými princípmi, ale v skutočnosti je to odmietanie rímskej tradície svetského práva, ktorá funguje v Európe? Pripúšťa sa likvidáciu celých skupín obyvateľstva preto, lebo sú nevercami – čo ak je za označením odpadlík a zradca viery iba snaha o násilné udržanie kohézie spoločnosti?
V čom sa to všetko odlišuje od dogmatického kresťanstva? Napriek tomu, že novozákonná postava Panny Márie slúži kresťanským cirkvám ako argument, že si ženy vážia, je nerovnosť pohlaví zakotvená hneď v prvých knihách Starého zákona („slúžiť budeš mužovi“) – takže ešte nedávno mohol hovorca Aliancie za rodinu predstavou o tradičnej (kresťanskej) rodine zdôvodňovať, že nočné vstávanie k vlastným deťom je povinnosťou manželky.
Odlišná podoba viery sa zakazuje v Desatore, takže bolo možné Bibliu využiť na odsudzovanie tých, čo nerešpektovali náboženské princípy vládnucich vrstiev kresťanských cirkví (porov. vzťah k „bludom“ alebo križiacka výprava proti husitom). Bibliou sa zakrývalo aj misionárske obracanie na kresťanskú vieru, hoci cieľom bolo iba mocenské ovládnutie priestoru.
Islamský štát nás nedesí tým, že vládne v mene iného boha. To je asi len povrch, koniec koncov v mene kresťanského boha sa diali podobné veci.
Islamský štát desí Európu preto, lebo vládne hrubou silou.
Trest smrti v Európe prakticky zanikol, ale Islamský štát ho využíva hromadne a denne. Európu zrejme ani tak nedesí samotné zabíjanie, veď sa podobné vraždenie odohrávalo na našom kontinente len nedávno. Nedesí ju skôr spektakulárne zabíjanie bez spravodlivého súdu? Právo na spravodlivý súd s účasťou žalobcu, obhajcu a so zvažovaním dôkazov považujeme za jeden z pilierov európskej demokracie, a tu zrazu sa súdi bez neho. Odmietame zabíjanie, ale ešte silnejšie odmietame hromadné zabíjanie bez súdu.
Islamský štát desí Európu asi aj preto, lebo v ňom nefunguje demokratický systém volených zástupcov. V Európe sme si zvykli, že si svojich zástupcov slobodne vyberáme, a po čase ich zasa slobodne vymeníme. Možno sa Európa nebojí silnej moci, ale toho, že si tú moc sama nevyberie.
Teroristov – treba opakovane zdôrazňovať, že neexistuje totožnosť medzi teroristami a moslimami – teroristov sa nebojíme preto, že zabíjajú v mene iného boha, ako vyznáva väčšinová Európa.
Bojíme sa ich preto, lebo ich zabíjanie ohrozuje našu slobodu sebavyjadrenia. Ich slobodný pohyb po Európe ohrozuje našu pohodlnú slobodu pohybu. Pod vplyvom teroristických útokov dokonca možno obmedzíme naše demokratické mechanizmy spravovania spoločnosti, a toho sa bojíme.
Tieto súvislosti napovedajú, že problém nemusí byť v náboženských rozporoch, ale v odlišných politických tradíciách.
Podľa tej istej logiky totiž vyzerá aj vzťah Európy k iným regiónom.
Kórejci vyznávajú úplne iných bohov ako Európa, a predsa nás neľaká Južná Kórea, len Severná – kvôli jej totalitnému politickému systému, nie kvôli kórejským bohom.
Ani čínski vodcovia nás nedesia konfucianizmom, dokonca iba niekedy sa zamyslíme nad zvyškami komunistickej rétoriky v Číne. Nedesí nás ich náboženstvo, ale ich totalitný spôsob vládnutia.
Indie sa Európa vôbec neľaká, hoci je náboženský úplne odlišná a veľmi pestrá. Funguje totiž na podobných demokratických princípoch ako Európa.
Nahradenie autoritatívneho a všemocného kresťanského boha iným autoritatívnym a všemocným bohom by asi veľa nezmenilo. Zmenilo by sa však všetko, ak by sa európska demokracia a systém ľudských práv, ktoré sa vyvíjali stáročia, nahradili autoritatívnym a totalitným systémom vlády, náboženským súdnictvom, obrovskou nerovnosťou pohlaví. Zmenilo by sa všetko, ak by sa súčasné demokratické a sociálne usporiadanie Európy zmenilo na autoritatívne usporiadanie podobné povedzme Severnej Kórei alebo Saudskej Arábii.
Náboženstvo a politické usporiadanie krajiny síce môžu súvisieť, ale sú to dve úplne odlišné štruktúry.
Lenže v Európe, aj na Slovensku si zamieňame náboženstvo s politickou tradíciou. Aj preto nám islam splýva s terorizmom, aj preto utečencov považujeme za nebezpečných – a asi preto si chceme na Slovensku vyberať iba kresťanských utečencov.
Aj preto je toto delenie utečencov na kresťanov a ne-kresťanov nezmyselné a smiešne.
