Veľa sme sa z ich vyjadrenia dozvedeli.
Dozvedeli sme sa, že médiá nás - obyčajných ľudí(?) - presviedčajú, že máme právo na nejaké informácie.
Pravdepodobne neexistuje žiadny informačný zákon, neexistujú žiadne demokratické pravidlá, ktoré by zaručovali tok informácií. Asi neexistujú, pretože sa bavíme o fungovaní jednej z najmocnejších slovenských (i svetových) inštitúcií.
To len médiá nás ohlupujú, aby sme sa pýtali, čo sa tam deje.
Mohli by sme sa tešiť, ak by v nás médiá podporovali takéto aktívne občianske postoje. Ale verí tomu niekto?
Dozvedeli sme sa zároveň, že Konferencia biskupov Slovenska vie, ktorý názor je správny. Nie ten, ktorý majú „ľudia", ale ten, ktorý má táto konferencia. - Teraz nehovorím o dôvodoch na odvolanie arcibiskupa, ale o tom, že KBS vie, či máme právo na nejaké informácie o ňom.
Najviac však vypovedá druhá veta hovorcu KBS: Nemáte právo na všetky informácie.
Vyvoláva otázky: Prečo nemáme právo? Kto to určil a na základe akých kritérií?
No dobre, predpokladajme, že to určila KBS. Sú to informácie o nich, tak snáď do toho majú čo hovoriť.
Ale keď je teraz jasné, že nemáme právo na „všetky" informácie, ktoré sú tie, čo môžeme poznať? Kto určí, aké informácie sa k nám (k „ľuďom") majú dostať? Na základe akých kritérií to určí? Kedy to určí? Ako sa to dozvieme?
Pravdepodobne sa nedozvieme, aké informácie, od koho a kedy. Veď stačí, ak to vie ten druhý (= KBS), lebo on to vie lepšie ako my.
Ten druhý má totiž moc, má úrad, a Pán Boh dal človeku s úradom aj rozum. To na Slovensku vedeli už naši predkovia.
Pre mňa je to však prejav obyčajnej arogancie mocných, ktorí sa jasne vyjadrili: Ľudia, nepýtajte sa na príčiny odvolania arcibiskupa, my vám to proste nepovieme, lebo my sme sa rozhodli, že nemáte právo to vedieť.
Z tej vety sme sa dopočuli jediné: Buďte ticho!
