Povedal, že kňazi majú homosexuálov prijať v cirkvi a majú pracovať na tom, aby sa zákony nepriateľské voči homosexuálom odbúravali. Zákonodarcom odkázal, aby homosexuálov netrestali za ich sexuálnu orientáciu – veď nikomu neubližujú. Cítil potrebu upozorniť, že zákony a riadenie spoločnosti by nemali homosexuálov diskriminovať. A kňazi by ich nemali odmietať.
Pôsobí to pozitívne: Veď súčasný pápež myslí aj na nešťastnú sexuálnu menšinu, nechce ju diskriminovať a chce, aby ju cirkev akceptovala.
Má to však háčik. Zločin a hriech sú kategórie z dvoch svetov. Zločin je akt upravovaný svetským zákonodarstvom – hriech je v kresťanstve porušením božích zákonov.
Pápež vôbec nebol láskavý voči homosexuálom, iba sa popri odporúčaní kňazom zamiešal aj do svetskej problematiky – nech ich spoločnosť nediskriminuje. Fajn, taká výzva je určite pozitívna. V rámci svojej kompetencie – „božie zákony“ – však napriek odporúčaniam dovnútra cirkvi zostal tvrdý. Odporúča prijať ich, ale zároveň konštatuje, že sú hriešni kvôli svojej sexuálnej orientácii.
Dobre pozná božie zákony, ako ich ustanovili tvorcovia Starého zákona. Veď ich krutý Boh v Starom zákone dokonca zničil celé mesto kvôli homosexualite. Homosexualita je totiž taký „do neba volajúci hriech“(!), že Boh ju kruto trestá.
Možno dnes v rímsko-katolíckej cirkvi stačí spoveď a pokánie homosexuálov, aby ich nestihol boží trest. V každom prípade – ak je ich konanie hriechom, musia sa báť božieho hnevu, lebo narúšajú jeho zákony.
Nie je to až taký liberálny postoj, ako sa zdá na prvý pohľad. Pápež vlastne len potvrdil odmietavé stanovisko r.-k. cirkvi. Ani náznak pochopenia pre výsledky vedy, ktorá hovorí, že homosexualita je vrodená.
Veď preto môže byť pápežom.
