Pretože učiť v školách bez učebníc sa nedá a na základe Mikolajovej reformy (a dnes už aj Jurzycovej reformy - lebo v nej pokračuje) je nutné vytvoriť skoro všetky učebnice po novom, je prirodzené, ak im ministerstvo venuje prvoradú pozornosť. Situácia je určite lepšia, veď sa nové učebnice neustále vydávajú a z roka na rok ich chýba menej. Teda chváliť sa tým, že dnes je situácia lepšia ako pred rokom, je tak trochu zbytočné...
Problém je však v tom, že ministerstvo sa veľmi, veľmi snaží, ale niekto mu hádže polená pod nohy.
Ešte nedávno ministerstvo opakovalo, že hlavným problém pri tvorbe učebníc sú autori, ktorí meškajú s odovzdaním učebnice, alebo sa vôbec nehrnú do ich tvorby. Mnoho autorov skutočne meškalo. Spýtal sa však pán minister svojich úradníkov, do akých nereálnych termínom tlačili autorov? Veď nie raz žiadali, aby autor napísal učebnicu za dva mesiace! Vie pán minister napríklad to, že v zmluvách s autormi sú zakotvené tvrdé sankcie voči autorovi?
Dnes vraj celý proces blokujú hlavne vydavateľstvá, ktoré meškajú. Aj to je v mnohých prípadoch pravda. Ministerstvu nepomáhajú ani zvýšené sankcie voči vydavateľom, ktorí neplnia dohody. Spýtal sa však pán minister svojich úradníkov, ako komunikujú s vydavateľstvami? Ministerstvu vraj spôsobuje problém aj fakt, že musí s vydavateľstvami rokovať na základe nevýhodných zmlúv a „nemalo žiadnu páku, ako tlačiť vydavateľstvá k tomu, aby učebnice boli načas" (opäť citujem pána ministra).
Vnúti sa otázka: Skutočne pochádzajú všetky zmluvy uzavreté s vydavateľmi ešte z čias ministra Mikolaja? Neuzatváral minister Jurzyca za ten rok v úrade už sám nové zmluvy? Ako pracujú právnici ministerstva, ako mu dávajú na podpis nevýhodné a zlé zmluvy?
Čo urobilo ministerstvo pre to, aby ho neprenasledovali nevýhodné zmluvy uzavreté v minulosti (rozumej - za ministra Mikolaja)? Spýtajme sa všeobecnejšie: Čo urobilo ministerstvo preto, aby sa proces tvorby učebníc zrýchlil, zefektívnil, prípadne zlacnil?
Minister pri nástupe do funkcie sľuboval liberalizáciu trhu s učebnicami a zefektívnenie celého procesu tvorby, vydávania i distribúcie. Tešili sa učitelia, autori, možno trochu aj vydavateľstvá. Prešiel rok a nestalo sa nič.
V deň, keď minister Jurzyca podpísal prvú zmluvu s autorom či vydavateľom pripravenú ešte za predošlého ministra, vyjadril tým súhlas s Mikolajovým systémom tvorby učebníc. A vyjadril ho takto nespočetnekrát. Ministerstvo doteraz pokračuje v centralizovanom a neefektívnom systéme, ktorý nastavil minister Mikola.
Vlastne niečo sa zmenilo: Napríklad sa zmenila firma, ktorá dodáva učebnice školám, ale znova je to len jedna firma a systém je stále centralizovaný. K zabezpečeniu tvorby učebníc sa zasa dostala zvláštna firma, ktorá má bližšie k úplne inému rezortu, ako ku školstvu - a opäť bola niečím poverená jedna firma. Aj v dvoch koncepciách rozvoja nášho školstva, ktoré vznikli pred pár týždňami, sa o tvorbe učebníc píše...ach, tie koncepcie.
Pritom stačilo málo: Ešte v lete 2010 okamžite zastaviť celý proces, nechať dobehnúť len rozrobené veci a podpísané zmluvy. Nechať si veľmi rýchlo poradiť od odborníkov a v priebehu pol roka mohol byť celý proces rozbehnutý nanovo. Neboli potrebné legislatívne zmeny, stačilo rýchlo zmeniť niekoľko ministerských vyhlášok (napríklad o priebehu konkurzov na učebnice).
Alebo stačilo dať vydavateľstvám voľnú ruku, nech na trhu súťažia s hotovými knihami. Stačilo peniaze rozdeľovať školám podľa toho, čo si objednajú, nie platiť priamo vydavateľstvám. Alebo stačilo prepracovať zmluvy, ktoré uzatvára ministerstvo s vydavateľmi, aby v nich boli zakotvené sankcie. Hlavne stačilo zlikvidovať centrálne riadený systém tvorby a distribúcie učebníc: V podstate stačilo začať napĺňať vlastný program. Nebol by problém aj v liberálnom trhu si ponechať štátny dohľad nad kvalitou učebníc v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom a Štátnym inštitútom odborného vzdelávania
Minister Jurzyca síce vysvetlil, ako sa veci s učebnicami majú - ale nedozvedeli sme sa nič komplexnejšie. Počuli sme iba jeden-dva fakty vytrhnuté z kontextu.
Perličky na záver:
Počuli sme ešte zaujímavé spojenie: deťom budú na školách chýbať niektoré knihy. Niektoré! Edičný plán ministerstva na tento rok však obsahuje mnoho desiatok učebníc, ktoré chýbajú (možno by sme narátali až stovky).
A ešte sme si prečítali, že učitelia by mali komunikovať s ľuďmi v rezorte. Asi je to predstava o demokratickej spoločnosti: Ak my vám nezabezpečíme dostatok učebníc načas, domáhajte sa ich sami.
A ešte by učitelia mali sledovať portál ministerstva, kde sa dozvedia, ktoré učebnice prídu na školy. Je to fajn (odhliadnime od ťažkopádnosti portálu a zložitého spôsobu, ako je možné na ňom nájsť informácie), ale portál neprezradí učiteľom ani rodičom príčiny, prečo desiatky ďalších učebníc budú chýbať. Ani neporadí, ako kvalitne učiť bez učebníc.
Prečo nepovie pán minister verejnosti celú pravdu? Pravdu o autoroch, o vydavateľoch, o zmluvách, o ministerských úradníkoch, o firmách, o distribúcii učebníc, o skutočných plánoch ministerstva?
