Parlamentné voľby sú určite dôležité. Zdá sa, že dosť veľkým spôsobom môžu ovplyvniť smerovanie tejto krajiny. Zdá sa, že nám politici zasa budú zasahovať do života. Určite nejakým spôsobom obmedzia alebo rozšíria naše možnosti.
Ale budú to len oni, čo nám určujú tieto rámce? Len naši politici, ktorých si zvolíme do Národnej rady? A čo poslanci v Európskom parlamente? A čo celý aparát v Bruseli?
Iná vec ma však trápi viac.
Vyzerá to, akoby všetko na Slovensku záviselo od poslancov, ktorí sedia v tých laviciach a tlačia tie tlačidlá. Akoby nič nezáviselo od slobodných občanov demokratického štátu.
Nemôžem sa ubrániť pocitu, že od občanov závisí ďaleko viac. Žijeme v našich menších či väčších svetoch, a tie si každodenne upravujeme podľa svojich túžob. Spolupracujeme s blízkymi i menej blízkymi ľuďmi, aby nám bolo na svete príjemne. Kto rozhoduje každodenne, ako sa zachováme?
Tých situácií, v ktorých prijímame rozhodnutia, sú denne stovky a záleží len od každého z nás, ako sa rozhodneme. Žiadny politik nepríde, aby nám pomohol.
A ešte inému pocitu sa nemôžem ubrániť. Zabudli sme popri tomto predvolebnom bláznení, že sú na svete knižky, galérie, sneh, filmy, jarný spev vtákov, Venuša na oblohe?
To nie sú len romantické predstavy. To je snaha vnímať svet okolo seba bez ohľadu na to, že sú tu voľby, hoci aj dôležité voľby.
Prestali sme sa venovať normálnej každodennej práci, normálnym každodenným radostiam a stále zachmúrene rátame percentá predvolebných preferencií - jedni preto, že sa boja, druhí preto, že sa tešia, ale všetci len rátajú a rátajú.
Od tých percent síce závisí dosť, ale nie až tak veľa. Dane budeme platiť aj po voľbách, deti nám budú rásť aj po voľbách, knižky sa budú vydávať aj po voľbách, do aquaparkov sa pôjdeme kúpať aj po voľbách, na šéfov sa budeme hnevať aj po voľbách... Čo z toho sa zmení, keď bude vládnuť tá alebo iná politická strana?
Ešte jedna vec ma trápi. Kto nás - občanov Slovenskej republiky - vlastne presviedča o tom, že parlamentné voľby sú fatálne? Robia to tí politici, ktorých máme voliť, aby sme im absolútne verili a odovzdali sa im do rúk? Alebo to robia médiá, aby na tom všetkom zarobili a utrhli si kus koláča z reklamy? Kde je tu suverénny občan?
