Domýšľam si, že „ne-výchovné" predmety znamená „náukové". Na náukových predmetoch sa žiaci niečo naučia, čo sa dá odskúšať a odmerať známkou. Na výchovných predmetoch našich žiakov len vychovávame, alebo rozvíjame ich talenty, a to sa nedá odskúšať ani odmerať známkou. Nemôžem si pomôcť, ale takúto logiku cítim za informáciami o návrhu pána ministra.
Doteraz som sa domnieval, že každý predmet má svoju výchovnú a náukovú stránku. Domnieval som sa, že aj tá výchovná sa dá hodnotiť, dokonca niekedy aj merať známkou. Aj som sa domnieval, že tú náukovú časť niekedy len veľmi ťažko zhodnotíme známkou:
Ak sa napr. pán minister domnieva, že matematika učí logicky myslieť, ako je možné odmerať známkou pokrok v logickom myslení? Učiteľ stojí v takom prípade pred tými istými ťažkosťami, ako keď má učiteľ výtvarnej výchovy známkou odmerať pokrok v žiakovej zručnosti pri narábaní s farbami. Mám pocit, že s tými známkami to nebude také jednoznačné a jednoduché.
Ministerstvo si však zrejme predsavzalo, že odlíši predmety, ktoré sú iba výchovné. Ako to môže urobiť? Predpokladám, že jednoducho - podľa názvu. Neviem si predstaviť, ako je to možné urobiť inak, ak má byť také odlíšenie súčasťou vyhlášky (zákona?).
Ktoré predmety majú na druhom stupni základných škôl v názve, že sú výchovné? Občianska výchova, etická výchova, náboženská výchova, informatická výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova, výchova umením, telesná výchova. - Tieto asi budú pre potreby vyhlášky výchovnými predmetmi.
To znamená, že všetky ostatné budú náukovými.
Aj slovenský jazyk a literatúra: Ak je výučba literatúry len náuková, tak sa treba „naučiť" veľa o literatúre, o spisovateľoch a ich dielach, ale netreba z nej nič pochopiť, ani ju precítiť. (Nevychovávame k zážitkom a k porozumeniu kultúre.)
Aj dejepis: Ak je len náukový, treba sa naučiť množstvo dátumov a mien, ale netreba nič pochopiť povedzme zo slovensko-maďarských vzťahov. Alebo nám tie dátumy automaticky umožnia pochopiť, prečo Slováci a Maďari nevedia prestať so vzájomným obviňovaním? (Nevychovávame k schopnosti odhaľovať stereotypy.)
Aj fyzika: Ak je len náuková, stačí sa naučiť, ako v látkach tečú elektróny a správne to zreprodukovať pred tabuľou. Ale žiak nepochopí, prečo nemá chytať otvorený vypínač mokrými rukami. (Nevychovávame k životným zručnostiam.)
Aj geografia: Ak je len náuková, treba sa naučiť, že na oblohe je cirrus, cirostratus, stratokumulus, stratus a ďalšie útvary, ale žiak nepochopí, kedy sa blíži poriadna búrka a kedy mu ranná obloha napovedá, že by mohol byť slnečný deň. (Nevychovávame k aktívnemu vnímaniu prírody.)
Mohol by som menovať ďalej. Ale nazrime ešte na výchovné, ktoré sa stanú predmetmi druhého rangu - nikto sa totiž nebude snažiť v nich uspieť, keď sa nebudú rátať pri prijímaní na stredné školy.
Hovorí sa, že na výtvarnú aj hudobnú výchovu žiak potrebuje talent, preto nemožno nikoho obmedzovať len kvôli nedostatku talentu. Talenty sú však veľmi rôznorodé, dá sa hovoriť aj o matematickom talente (potrebný pre správne matematické myslenie), talente pre chápanie priestoru (vraj muži a ženy ho chápu inak - ako sa s tým vyrovná čisto náuková geografia?) a pod. Čo na to hovoria poznatky o rôznych druhoch inteligencie človeka, o psychickom vývine dieťaťa a mladého človeka, o pedagogických metódach, o cieľoch výchovno-vzdelávacieho procesu?
Dajme talent bokom. Čo s občianskou výchovou, na ktorú akoby nebolo treba talent? Môže tento predmet spadnúť medzi menej dôležité predmety? Nepotrebujeme, aby z detí vyrastali zodpovední, samostatní a uvedomelí občania Slovenskej republiky?
Kam smeruje snaha takto oddeliť „výchovné" od „ne-výchovných" predmetov?
K tomu, že sa výchovné postupne prestanú známkovať, lebo známky z nich nebudú dôležité. K tomu, že ich žiaci aj učitelia prestanú brať vážne. K tomu, že rodičia budú na základné školy tlačiť, aby rozvíjali len kognitívne schopnosti svojich žiakov a nič viac. K tomu, aby sa zo školy stala „nalieváreň" poznatkov a informácií.
Taká snaha podporuje už dávno prekonanú predstavu, že dôležité pre človeka je len to, čo sa dá exaktne odmerať - a že menej dôležité sú všetky tie neexaktné a nejasné zážitky, skúsenosti, samostatnosť v rozhodovaní, či individuálne talenty.
